18.1. - Naši otcovia svätý Atanáz a svätý Cyril, alexandrijskí arcibiskupi. Začiatok týždňa modlitieb za jednotu kresťanov.,
zajtra .19.1. - Náš prepodobný otec Makarios Egyptský..

Milí priatelia, vrelo Vám odporúčam pozrieť sa aj do archívu týchto zamyslení z predchádzajúcich rokov.


......................................................................................................................................

Myšlienka na týždeň 13. januára 2019


Milovaní priatelia, dnes a ešte zajtra sme v období po sviatku Bohozjavenia Ježiša Krista. V tomto sviatku si pripomíname Ježišov krst, pri ktorom On sa zjavil – ukázal svetu ako Boží Baránok, a práve o tomto tajomstve je nasledujúca myšlienka, ktorá obohatila mňa a iste obohatí aj vás...


Z Rečí svätého Maxima, turínskeho biskupa

(Sermo 100, de sancta Epiphania 1, 3: CCL 23, 398-400)

Tajomstvá Pánovho krstu

Evanjelium rozpráva, ako Pán prišiel k Jordánu dať sa pokrstiť a v tejto rieke pomazať nebeskými tajomstvami (Mt 3,13-17; Mk 1,9-11; Lk 3,21-22).

Podľa zmyslu sa žiada, aby po sviatku Narodenia Pána – hoci po rokoch, ale v tom istom čase – nasledovala táto slávnosť a myslím si, že ju tiež možno nazvať slávnosťou Narodenia.

Lebo vtedy sa narodil medzi ľuďmi, ale dnes sa znova narodil v tajomstvách; vtedy sa narodil z Panny, dnes prichádza skrze tajomstvo. Tam sa narodil ako človek a matka Mária ho pestuje v náručí, tu sa rodí tajomne a Boh Otec ho vinie k sebe slovami: „Toto je môj Syn, v ktorom mám zaľúbenie; počúvajte ho.“ (Mt 3,17; 17,5) Matka láska dieťa v nežnom lone, Otec slúži Synovi milujúcim svedectvom. Matka ho ukazuje mudrcom, aby sa mu klaňali, Otec ho zjavuje národom, aby si ho ctili.

Pán Ježiš teda prišiel na krst a nechal svoje sväté telo obmyť vodou.

Niekto by mohol povedať: „Prečo sa dal pokrstiť, keď je svätý?“ Počúvaj teda! Kristus sa nedáva krstiť, aby posvätil seba vodou, ale aby on vodu posvätil, aby očisťovaním seba očistil tok vody, ktorého sa dotýka. Teda posvätenie Krista je skôr posvätením tohto živlu.

Už vtedy, keď sa Spasiteľ dáva obmyť, očisťuje sa všetka voda na náš krst. A tak je prameň očistený, aby budúce pokolenia mohli dostať milosť krstu. Kristus teda ide v krste pred nami, aby kresťanský ľud išiel s dôverou za ním.

Ja toto tajomstvo chápem takto: Tak išiel aj ohnivý stĺp cez Červené more popredku, aby synovia Izraela išli bez strachu za ním: stĺp prešiel prvý cez vodu, aby pripravil cestu tým, čo ho nasledovali. Táto udalosť bola predobrazom krstu, ako hovorí Apoštol Pavol (porov. 1Kor 10,1-2). Bolo to akoby krst, keď ľudí zahaľoval oblak a keď ich niesla voda.

Ale to všetko robí ten istý Kristus, Pán, aj vtedy, aj teraz. Ako vtedy išiel v ohnivom stĺpe pred synmi Izraela cez more, tak teraz pri krste predchádza kresťanský ľud v stĺpe svojho tela. To je ten stĺp, ktorý vtedy svietil na cestu tým, čo išli za ním, a teraz vlieva svetlo do sŕdc veriacich; vtedy urobil bezpečnú cestu uprostred vĺn, teraz posilňuje kroky v kúpeli viery.


Prajem vám, aby sviatky Kristovho Bohozjavenia, teda jeho narodenie i jeho krst, natrvalo zanechali spomienku v našich srdciach!


otec Milan, váš brat na ceste

.......................................................................................................................................

Nový rok – 1. január 2019


Milí Drieničania a všetci ostatní, ktorí čítate tieto riadky, začíname nový rok 2019 a ja vám želám, aby vaše dní v tomto novom roku boli naplnené slovami z Piatej knihy Mojžišovej:


V tom čase Mojžiš povedal ľudu:

„Toto sú prikázania, rozkazy a nariadenia, ktoré mi Pán, váš Boh, prikázal naučiť vás:

Počuj, Izrael, Pán je náš Boh, Pán jediný! A ty budeš milovať Pána, svojho Boha, celým svojím srdcom, celou svojou dušou a celou svojou silou. A tieto slová, ktoré ti ja dnes prikazujem, nech sú v tvojom srdci, poúčaj o nich svojich synov a sám uvažuj o nich, či budeš sedieť vo svojom dome, či budeš na ceste, či budeš ležať alebo stáť. Priviaž si ich ako znamenie na ruku, nech sú ako znaky medzi tvojimi očami, a napíš si ich na veraje svojho domu a na dvere.“ (5 Mojž 6,4-7)


A ďalej vám ešte zvolávam Božie požehnanie podľa Štvrtej knihy Mojžišovej:


„Potom Pán Boh hovoril Mojžišovi: Povedz Áronovi a jeho synom: Takto budete žehnať Izraelitov:

Nech ťa žehná Pán a nech ťa chráni!

Nech ti Pán ukáže jasnú tvár a nech ti je milostivý!

Nech Pán obráti svoju tvár k tebe a daruje ti pokoj!

Takto vložia moje meno na Izraelitov a ja ich požehnám.“ (4 Mojž 6,22-27)


duchovný otec Milan, váš brat na ceste...

.......................................................................................................................................

Myšlienka na tieto dní prípravy na sviatok Kristovho narodenia 20. decembra 2018


Z Listu Diognetovi (Cap. 8, 5 – 9, 6: Funk 1, 325-327)

Boh zjavil svoju lásku skrze Syna


Nik z ľudí Boha nevidel (porov. Jn 1,18), ani ho nik nevyjavil, on sám sa ukázal. Zjavil sa prostredníctvom viery, pretože len ona má výsadu vidieť Boha. Lebo Boh, Pán a Stvoriteľ všetkého, ktorý všetko urobil a usporiadal podľa svojej vôle, nielenže človeka miloval (porov. Tít 3,4), ale bol s ním aj trpezlivý. Vždy taký bol, taký je a taký aj bude: láskavý, dobrý, bez hnevu a verný; on jediný je dobrý (porov. Mt 19,17). A keď sa rozhodol pre niečo veľké a nevýslovné, zdôveril sa s tým iba Synovi.


Dokiaľ svoj múdry zámer chránil a držal v tajnosti, zdalo sa, že si nás neváži a nestará sa o nás. No keď skrze svojho milovaného Syna zjavil a sprístupnil, čo bolo pripravené od počiatku, naraz nám poskytol všetko: možnosť užívať jeho dobrodenia, vidieť ich i chápať. Kto z nás by sa bol kedy odvážil niečo podobné čakať?


Keď teda všetko sám v sebe so svojím Synom rozvrhol, nechal nás až do spomenutého času zmietať sa podľa našej ľubovôle v nezriadených pudoch, lebo nás vášne a žiadostivosť odklonili od správnej cesty (porov. Lk 8,14; Mk 4,19; Tít 3,3). No nie preto, že by on mal radosť z našich hriechov, on ich len trpel, ani preto, že by bol schvaľoval onen čas neprávosti, lež preto, že pripravoval terajší čas spravodlivosti.


V tom čase sme sa mali presvedčiť, že si vlastnými skutkami nezaslúžime život, a ak ho teraz máme, tak len z Božej dobroty.

Mali sme presvedčivo skúsiť, že vlastnými silami sa nemôžeme dostať do Božieho kráľovstva, že takúto schopnosť nám dáva len Božia moc.

A keď sa dovŕšila miera našej neprávosti, keď bolo celkom jasné, že nám ako odplata hrozí trest a smrť, keď nadišiel čas, ktorý určil Boh na prejavenie svojej dobroty a moci (aký ohromujúci je Boží vzťah k človeku a Božia láska!), neodvrátil sa od nás s odporom, nezavrhol nás, ani sa nepomstil, ale sa nás trpezlivo ujal, sám vzal milosrdne na seba naše hriechy a svojho vlastného Syna dal za nás ako výkupnú cenu (porov. Rim 8,32; Jn 3,16): svätého za hriešnikov, nevinného za zločincov, spravodlivého za nespravodlivých (porov. 1Pt 3,18), neporušiteľného za porušiteľných, nesmrteľného za smrteľných.


Lebo čo iné ako jeho spravodlivosť mohlo zakryť naše hriechy? Kto iný okrem Božieho Syna mohol ospravedlniť nás ničomných a bezbožných?

Aká to vzácna výmena, aký nevyspytateľný zámer, aké nečakané dobrodenie! Neprávosť mnohých bola zakrytá v jedinom spravodlivom a spravodlivosť jedného ospravedlňuje mnohých nespravodlivých.


Prajem vám pekné, pokojné a plné lásky tieto predvianočné dni!


otec Milan, váš brat na ceste

.......................................................................................................................................

Krížová cesta pred odpustovou slávnosťou - Drienica - Piatok 7. septembra 2018


1. zastavenie: Ježiš je odsúdený na smrť

Pane Ježišu, stojíš pred Pilátom a predstavitelia židovského národa na teba žalujú, chcú tvoju smrť. Nič o Tebe nevedeli, žiadnu chybu na Tebe nájsť nedokázali a predsa.... odsúdili Ťa len preto, lebo si bol iný ako oni, lebo nechceli a nevedeli uveriť a pochopiť tomu, že si Boží Syn. A tak chceli mať proste kľud.... Poviem si, ja by som to nikdy neurobil.... Ale či to nerobím takmer každý deň? Posudzujem všetko možné a často krát si to už ani neuvedomujem...

Pane, chcem s pokorou znášať všetky urážky, odsúdenia. Chcem s Tebou kráčať na svoju Golgotu.

Pane Ježišu, stoj pri mne. Amen.


2. zastavenie: Pán Ježiš berie kríž na svoje plecia.

Pane Ježišu, vojaci kladú Ti na plecia ťažký, drevený kríž, ktorý vyvoláva ešte väčšiu bolesť na Tvojom zbičovanom tele. Čoraz viac tvojich „priateľov" sa skrýva, alebo odchádza preč. Ty na seba s pokorou prijímaš ťažobu, nie dreveného kríža, ale mojich hriechov. Plný hriechov, chorôb, utrpení, starostí, ale aj plný bolestí srdca, egoizmu, pýchy, nenávisti, odmietnutia, neodpustenia, ľahostajnosti, slabosti....To všetko si niesol na Golgotu. Ten kríž aj mňa.

Pane, daj mi silu a odvahu kráčať s Tebou do Božieho kráľovstva. Amen.


3. zastavenie: Pán Ježiš prvý raz padá pod krížom.

Pane Ježišu, nevládzeš. Padáš. Ale málokoho to zaujíma. Väčšina už chce mať pokoj, aby už bolo rýchlo po všetkom. Nikoho ani nenapadne pomôcť ti. Veď prečo by si mali zašpiniť ruky tým krvavým krížom?

Ako ľahko aj ja padám. Pod každým hriechom sa mi podlamujú nohy. Padám a často krát nemám silu ani chuť vstať. Dostanem zlú známku v škole, nedarí sa mi v práci a mám chuť vykašľať sa na všetko. Trápi ma choroba, problémy, starosti, všetko mi akosi prerastá cez hlavu, mám chuť hodiť si slučku a pritom zabúdam na Teba.

Pane, daj mi silu po každom mojom páde s Tvojou pomocou vstať. Amen.


4. zastavenie: Pán Ježiš sa stretáva so svojou Matkou.

Pane Ježišu, aké krásne osvieženie na tejto ťažkej ceste, keď si stretol svoju matku! Žena, ktorá ťa nosila deväť mesiacov pod srdcom, ti teraz dodáva obrovskú silu. Musí to byť pre Máriu veľmi bolestný zážitok. Ale ona verí a preto do jej srdca vstupuje pokoj.

Spomínam si na svojich rodičov. Koľko sa o mňa starali, keď som bol malý, koľko starostí som im robil, keď som dospieval. Strachovali sa o mňa keď som bol chorý, keď ma niečo trápilo. A koľkokrát som bol voči nim nevďačný. Ale ony pre mňa všetko robia s láskou.

Pane, pomôž mi, aby som si vedel vážiť svojich rodičov. Amen.


5. zastavenie: Šimon Cyrenejský pomáha Ježišovi niesť kríž.

Pane Ježišu, vojaci sa boja, aby si neskonal skôr, ako prídeš na Golgotu. Preto stiahli z davu nejakého Šimona z Cyrény, aby ti trochu pomohol. Aspoň na chvíľu sa ti kráča o čosi ľahšie. Aj ja mám pri sebe trochu iného Šimona, ochotného. Si to ty, Ježišu. Ty si Ten, ktorý mi pomôže niesť všetko, čo ma ťaží, všetko, čo ma bolí. Kriste, vďaka, že si môj Priateľ.

Pane, dávam ti svoje srdce. Amen.


6. zastavenie: Veronika podáva Pánu Ježišovi ručník.

Pane Ježišu, jemná, ale odvážna žena sa prediera zástupom, pomedzi vojakov. Pohŕdavo na ňu hľadia, ale zdá sa, že jej to nevadí. Príde až k tebe a šatkou ti utiera krvavú tvár. A ty si jej zanechal na šatke obraz svojej zmučenej tváre. Aká šťastná je Veronika! Azda vedela kto si?

Ježišu, ty si povedal: "Čokoľvek ste urobili jednému z mojich najmenších bratov, mne ste urobili." Koľko Veroník mám okolo seba aj dnes! Moja rodina, priatelia.

Pane, daj aby som aj ja bol Veronikou, ktorá zmierňuje Tvoje utrpenie v blížnych. Amen.


7. zastavenie: Pán Ježiš druhý raz padá pod krížom.

Pane Ježišu, tvoja cesta je čoraz namáhavejšia a Tvoje telo stále viac vyčerpané. Je normálne, že už nemáš síl. Ale vieš, že musíš kráčať ďalej. Ty vo svojej ceste vidíš zmysel. Chcel si ma zachrániť. Ja často nechápem, prečo chceš odo mňa práve to a nie to, čo chcem ja. Pre mňa je to len spleť uzlov ako na spodnej strane koberca. Ale Ty vidíš tu krásnu, farebnú časť, ktorá dáva zmysel. Hoci je to pre mňa teraz nepochopiteľné, Tebe všetko dáva zmysel.

Pane, zverujem Ti všetky svoje cesty, aj keď im veľa krát nerozumiem. Amen.


8. zastavenie: Pán Ježiš napomína plačúce ženy.

Pane Ježišu, ty napomínaš ženy: "Neplačte nado mnou, ale nad sebou a nad svojimi deťmi." A predsa tieto ženy sú jediné, ktoré svojimi slzami zvlhčujú prašnú cestu na Golgotu. Pane, v mojich ťažkostiach Ty pri mne vždy stojíš, utrieš mi slzy z tváre. Ale ja aj tak často pochybujem. Stále mi šepkáš, že ma ľúbiš, že Ti na mne záleží a že kráčaš so mnou... v najťažších chvíľach ma nesieš na rukách...

Pane, chcem ti dôverovať a vložiť sa do Tvojho náručia. Amen.


9. zastavenie: Pán Ježiš tretí raz padá pod krížom.

Pane Ježišu, už ozaj nemáš síl. Tretí krát padáš. Je neľudské, ako s tebou zaobchádzajú. Je to nepochopiteľné, ako si to vôbec dokázal až sem. Kde si nabral silu? Ale ja viem, že Ti silu dal Tvoj aj môj nebeský Otec. Ukazuje sa medzi Vami krásny vzťah. Syn bezhranične dôveruje Otcovi a pre vykúpenie ľudstva, ktoré miluje, je ochotný podstúpiť aj tú najpotupnejšiu a najbolestivejšiu smrť. Ježišu, ty si bral silu od svojho Otca. A preto si dokázal aj po treťom páde vstať a kráčať ďalej.

Pane, daj aby som pri každej bolesti bral silu od Teba. Amen.


10. zastavenie: Pánu Ježišovi zvliekajú šaty.

Pane Ježišu, oberajú Ťa aj o to posledné, čo na Tebe zostalo. O Tvoje šaty hádžu lós. Berú Ti aj posledný kus ľudskej dôstojnosti. Mohol by si kričať, brániť sa. Ale Ty len potichu trpíš a všetko znášaš. Aj mňa často ľudia zosmiešňujú preto, že v Teba verím. Ale mne to, Pane, nevadí. Viem, v Koho verím a to mi dodáva silu.

Pane, pomôž mi, aby som pre Teba všetko s pokorou a tichosťou znášal. Amen.


11. zastavenie: Pána Ježiša pribíjajú na kríž.

Pane Ježišu, hrubé klince prebíjajú tvoje ruky a nohy. Ostrá bolesť Ti preniká celé Telo. Vojaci sú suroví, vôbec ich to nezaujíma.

Ja veľa krát plačem pri nejakej bolesti, ktorá sa ani trochu nevyrovná tej Tvojej.

Pane, pri každej bolesti stoj pri mne. Amen.


12. zastavenie: Pán Ježiš zomiera na kríži.

Pane Ježišu, zomieraš tou najpotupnejšou smrťou. Mnohí na Teba kričali: "ak si Mesiáš, tak zostúp z kríža a zachráň sa!", ale ty si s pokorou trpel ďalej. Tvoja pokora a bolesť všetkým zavrela ústa. S Tvojím posledným výdychom sa roztrhla chrámová opona a všade sa zotmelo.

Pane, viem, že žiť pre Teba znamená zomierať pre Teba každučký deň. Strániť sa od materializmu, konzumizmu, sebectva, ktoré tak veľmi prevládajú v dnešnej dobe a ktoré nás tak veľmi ovplyvňujú. Ježišu, ty si povedal: "Kto si chce zachrániť život, stratí ho, ale kto stratí svoj život pre mňa, nájde ho."

Pane, chcem žiť len pre Teba. Amen.


13. zastavenie: Pána Ježiša skladajú z kríža.

Panna Mária, telo tvojho milovaného Syna vkladajú ti do náručia. Hľadíš na toho, ktorý ti bol najmilší. Všetko sa ti preháňa hlavou. Pozdrav od Gabriela, Betlehem, pastieri, traja králi, útek do Egypta, strach pred Herodesom, Ježišovo detstvo, prvý zázrak v Káne Galilejskej, uzdravovanie chorých, vzkriesenie Lazára,... Spomínaš si na každučký moment Jeho pozemského života.

Panna Mária, ty si ako prvá pochopila, že to bol Boží plán. A preto, hoci tvoje srdce plakalo od bolesti, ty si mlčala.

Pane Ježišu, daruj mi pokoj, aký mala tvoja matka Mária, aby som prijal tvoj plán spásy. Amen.


14. zastavenie: Pána Ježiša pochovávajú.

Pane Ježišu, tu na Golgote už netreba veľa slov. Už je po všetkom. Skončili sa všetky tvoje bolesti a po namáhavej Kalvárii ukladajú tvoje zmučené Telo do najbližšieho hrobu. Takto si "uctili" Kráľa.

Pane Ježišu, ale ja viem, že to nie je koniec. Mám nádej, že to nemohlo skončiť len takto. A táto nádej mi dodáva silu. Ty si premohol smrť a slávne si vstal z mŕtvych.

Pane, daj, aby mi táto nádej vždy pomáhala kráčať ďalej k Tebe. Amen.


.......................................................................................................................................

Myšlienka na týždeň (12. augusta 2018)


Pastiersky list k príprave na blahorečenie Božej služobnice Anny Kolesárovej

Drahí bratia a sestry v Kristovi!

Každý deň máme osobnú skúsenosť zápasu medzi dobrom a zlom. Sú chvíle, kedy v tomto zápase zlyhávame, ako sme to dnes počuli v podobenstve o zlých vinohradníkoch (Mt 21, 33-42). Vtedy sa v nás prejavuje zranená prirodzenosť ako dôsledok dedičného hriechu. A sú aj chvíle, kedy s pomocou Božou víťazíme a patríme k tým, ktorí plnia Božiu vôľu podobne ako sluhovia a Syn, ktorých Pán postupne posiela do svojej vinice prevziať jeho diel úrody. Čo všetko sme ochotní urobiť, aby sme zvíťazili nad zlom, nad hriechom?

Na území Košickej arcidiecézy, v dedinke Vysoká nad Uhom, sa nachádza jeden hrob, na ktorom je nápis: „Radšej smrť ako hriech.“ Je to hrob Božej služobnice Anny Kolesárovej. Určite ste už zaregistrovali informáciu o jej šíriacej sa úcte, o mnohých mladých, ktorí putovali a putujú k jej hrobu, a aj o jej zavŕšenom procese blahorečenia. Po dlhých rokoch núteného mlčania počas minulého režimu sa môžeme vrátiť k jej životnému príbehu a svedectvu.


Anna Kolesárová sa narodila 14. júla 1928. Keď mala trinásť rokov, zomrela jej mama. Po jej smrti prevzala na seba všetky jej povinnosti, ktoré si svedomito plnila. Žila aj naďalej jednoducho a skromne so svojím otcom a starším bratom. Anna pravidelne chodievala do kostola na bohoslužby a pobožnosti, pristupovala k sviatostiam. Rada sa modlievala svätý ruženec.

Druhá svetová vojna podstatne zasiahla do života tohto dievčaťa. V stredu 22. novembra 1944 večer prechádzali cez Vysokú nad Uhom vojská Červenej armády. Pri prehliadke domov vošiel opitý sovietsky vojak do pivnice pod kuchyňou, kde sa skrývala šestnásťročná Anna so svojou rodinou a ostatnými ľuďmi. Otec požiadal dcéru, aby hore v kuchyni pripravila pre vojaka niečo na jedenie, no ten začal mladé dievča obťažovať a naliehať, aby sa mu oddala. Ona však napriek hrozbám, že ju zastrelí, odmietla a volila si radšej smrť. Vytrhla sa mu z rúk a utekala naspäť do pivnice. Nahnevaný vojak sa ponáhľal za ňou, namieril zbraň a zakričal, aby sa rozlúčila s otcom. Hneď nato svoju hrozbu pred očami jej otca uskutočnil a vypálil dve rany. Anna zomrela pri zvolávaní svätých mien Ježiša, Márie a Jozefa.

Kvôli neutíchajúcim bojom bola pochovaná potajomky na druhý deň neskoro večer a bez kňaza. Pohrebné obrady dodatočne vykonal vtedajší farár Anton Lukáč až 29. novembra 1944. Po cirkevnom pohrebe do matriky zomrelých zapísal poznámku: hostia sanctae castitatis (hostia svätej čistoty). Do farskej kroniky v Pavlovciach nad Uhom dopísal, že Annu vo chvíľach, keď odvážne a bez zaváhania bránila svoju čistotu, posilňoval eucharistický Kristus, lebo krátko predtým pristúpila k sviatosti zmierenia a k svätému prijímaniu.


Niekto by mohol namietať, že Ankin hrdinský skutok bol skôr prejavom zúfalstva než obranou čistoty. Ona si však aj napriek mladému veku plne uvedomovala, čo ju kvôli tomuto odmietnutiu čaká. V tej chvíli nemala veľa času rozhodovať sa a filozoficky uvažovať, čomu dať prednosť. Rozhodla sa podľa hlasu svojho svedomia – podľa hlasu Boha, Ježiša Krista, ktorý sa v jej svedomí ozýval už dlho. Cítila, že nemôže konať inak, iba povedať rozhodné „nie“ tomu, čo by ju oberalo o skutočnú slobodu a pokoj srdca.

Keď odmietla násilníka, neušla von, preč z domu, aby si zachránila život. Naopak, rozbehla sa priamo k svojmu otcovi. On jej bol najlepším učiteľom a zároveň stelesnením viery v osobného Boha. Tam hľadala útočisko. Preto si aj my môžeme podľa jej príkladu uchovať čisté srdce iba blízko pri Bohu, pri nebeskom Otcovi.

Dnes je tých pokušení proti čistote oveľa viac ako kedysi. Doliehajú na mladú dušu z každej strany, cez internet a médiá. Pokušeniam sa síce nevyhneme a ani zaváhaniam či pádom, tie sú prejavmi našej nedokonalej ľudskej prirodzenosti. Sú to limity krehkosti, ktoré nás hriešnych ľudí charakterizujú. Vo svetle viery sme však pozývaní k tomu, aby sme tieto svoje limity a ohraničenia neustále a trpezlivo prekonávali. Sme volaní k čomusi väčšiemu a trvácejšiemu.


Vo Vysokej nad Uhom sa od chvíle, keď tento príbeh v roku 1997 zverejnil vtedajší arcibiskup Mons. Alojz Tkáč, začali konať prvé verejné stretnutia mladých ľudí. Všetci tí, ktorí za tie roky s úprimnou túžbou po zmene života navštívili Domček Anky Kolesárovej, presvedčili sa o tom, že pravá láska je obetavá, nemyslí na zlé, nie je sebecká. Ankin krátky a jednoduchý život, a hlavne jej svedectvo obety, je pre nich i pre nás pozvaním k svätosti. Jej blahorečenie je signálom, že svätosť je pre všetkých.

Ako píše pápež František vo svojej najnovšej apoštolskej exhortácii O povolaní k svätosti v súčasnom svete: „Na to, aby sa ľudia stali svätými, nemusia byť biskupmi, kňazmi, rehoľníčkami či rehoľníkmi. Veľakrát máme pokušenie myslieť si, že svätosť je rezervovaná len tým, ktorí majú možnosť držať si odstup od bežných zamestnaní, aby venovali veľa času modlitbe. Nie je to tak. Všetci sme povolaní byť svätými tak, že budeme žiť s láskou a ponúkať vlastné svedectvo…“ (Gaudete et exsultate 14)


Máme veľkú radosť z toho, že beatifikačný proces Božej služobnice Anny Kolesárovej sa už čoskoro zavŕši jej blahorečením. Touto cestou vás chceme srdečne pozvať na túto výnimočnú udalosť. Slávnostnú svätú omšu spojenú s blahorečením budeme sláviť v sobotu 1. septembra 2018 v priestoroch štadióna Lokomotíva v Košiciach.

Príďte, aby sme spoločne vydali svedectvo o tom, že na východnom Slovensku, ktoré mnohí tak podceňujú, sa našiel vzácny poklad – cenná perla, ktorá svojou žiarou zviditeľňuje vzor čistej a obetavej lásky.

Všetkých vás odovzdávame a zverujeme Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie a vyprosujeme vám Božiu pomoc i požehnanie.


Nech vás žehná všemohúci Boh Otec i Syn i Duch Svätý.


vaši otcovia biskupi

grkat.drienica.sk

Oltár kameň 2018 - foto


(web document)Ochrana osobných údajov


(web document)Jubilejný rok Prešovskej archieparchie 2018


(PDF document) čo nás čaká v roku 2018?


(web document)Ako austrálsky pastor reagoval na redefiníciu manželstva


(PDF document)Podávanie eucharistie deťom


(web document)Vatikánsky rozhlas


(PDF document) oprava chrámu Drienica


správy zo života Cirkvi doma i v zahraničí môžete nájsť na: (web document)www.tkkbs.sk


Podrobnejšie oznamy si nájdete v rubrike "bohoslužby".


Tešíme sa na Vás pri našich stretnutiach v našom chráme.


Ak máte nejaké otázky alebo pripomienky či návrhy k našej stránke, alebo k životu v našej farnosti, prosíme, napíšte nám alebo zavolajte.

teraz 1    dnes 1    celkom 1
Gréckokatolícky farský úrad
Drienica 165
083 01 Sabinov
moc.liamg@acineird.takrg
7014854/150
3974634090