10. augusta - Svätý mučeník a archidiakon Vavrinec.,
zajtra .11. augusta - Svätý mučeník Euplos; sv. Klára..

Myšlienka na utorok 31. marca 2020

Milovaní priatelia,

tento týždeň je prípravou na Kvetnú nedeľu, kedy si pripomíname slávnostný vstup Pána Ježiša do Jeruzalema (čítajme o tom v evanjeliách podľa Matúša 21,1-11; Mareka 11,1-11; Lukáša 19,28-38; Jána 12,12-16). Tomuto slávnostnému vstupu predchádzalo vzkriesenie Lazára (pozri evanjelium podľa Jána 11,1-57). Tam sa dozvedáme, že Ježiš, keď sa dozvedel od Lazárovych sestier o chorobe ich brata, ostal tam, kde bol, ešte dva dni a až potom sa rozhodol ísť do Betánie, kde Lazár býval so svojimi sestrami. Prišiel tam až na štvrtý deň, keď už bol Lazár pochovaný. Vtedy sa pochovávalo v ten deň, kde niekto zomrel.


Aj liturgické texty tohto týždňa nám o tom hovoria a tak nás pripravujú jednak na Lazárovu sobotu a tiež na Kvetnú nedeľu. Dnes sme preto mohli spievať tento tropár:

Od včera je Lazár chorý,* ako to oznámili Kristovi jeho priatelia.* Radosťou sa priprav Betánia,* lebo budeš hostiť Darcu života a Kráľa* a spievaj mu s nami: Pane, sláva tebe.

Nielen Betánia, ale aj my, ja i Ty, sa na to pripravujme. Nájdime si čas a prečítajme si trebars (môžeme aj rodina spolu) evanjelium o Lazárovom vzkriesení, alebo niečo iné zo Svätého písma. O to radostnejšie, hoci len doma, budeme môcť mávať ratolesťami a tešiť sa z toho, že Boh na nás nikdy nezabúda. Ani v týchto náročných časoch.

otec Milan, Váš brat na ceste


...................................................................................................................................

Myšlienka na pondelok 30. marca 2020


Milovaní priatelia, nedá mi, aby som sa Vám neozval. Iste sa tešíme na Kvetnú nedeľu, ktorá je pred nami. Možno už máme prichystané aj nejaké ratolestí či baźičky, ako sa niekde volajú. Je to symbol, ktorý nám hovorí, že Veľká noc už je predo dvermi. S ratolesťami nemôžeme ísť do chrámu a tam spoločne pozdraviť Pána Ježiša, ale môžeme sa usilovať naplniť slová, ktoré sa spievajú na dnešnej bohoslužbe, teda chystať ratolestí piesni z dobrých skutkov pre Krista:

Vstúpili sme do šiesteho týždňa pôstu * a predsviatočné ratolesti piesní prinášame Kristovi,* lebo on prichádza z lásky k nám,* aby sa posadil na osliatko,* a aby premohol pohanské mravy ako kráľ,* preto mu všetci prihotovme ratolesti z dobrých skutkov,* aby sme mohli radostne pozerať na jeho vzkriesenie.


Prajem Vám zo srdca, aby sa nám to darilo... Pán Boh nech Vás žehná! Budem rád, ak sa mi ozvete.

otec Milan, Váš brat na ceste


...................................................................................................................................

Myšlienka na týždeň po Piatej pôstnej nedeli 29. marca 2020


Milí priatelia,

ešte stále sme ohrození koronavírusom a nevieme, dokedy to potrvá. Možno aj na Veľkú noc nebudem sa môcť stretnúť naživo. Avšak Pán Ježiš je vždy s nami aj keď sme si navzájom vzdialení. Dôležité je, aby sme naňho mysleli a tiež, aby sme mysleli vzájomne na seba. Mám chvíle, keď si sadnem a v mysli prechádzam sa po našej obci, pozriem sa do vášho dvora, ba aj do domu, predstavujem si vás, v duchu sa rozprávam s vami milé deti, s vami rodičia, s vami starí rodičia, s vami všetkými, a všetkých vás zverujem do Božej ochrany.


Aj v túto piatu pôstnu nedeľu vám ponúkam zamyslenie, ktoré nám môže pomôcť práve v týchto náročných chvíľach. Tá pandémia (ohrozovanie nášho zdravia) je pre nás krížom, ťarchou... Ale – ako povedal včera večer (v piatok) pápež František – Pán Ježiš nespí, nezabudol na nás, ale díva sa na nás a pozýva mňa i teba, aby som sa zamyslel nad svojim životom, čo by sa dalo v ňom vylepšiť, hlavne čo sa týka môjho i tvojho vzťahu s Ním.


5. zamyslenie – katechéza: Smrť tvoju, Pane, zvestujeme a tvoje zmŕtvychvstanie vyznávame – sebazaprenie


Opakovanie – Čas je veľký dar od Pána Boha a môžeme z neho urobiť veľký dar pre neho, ak ho dobre využijeme. Ak je využitý pri modlitbe, je využitý dobre. Verím, že sa vám to od nášho posledného stretnutia darilo.


Športovci hovoria, že najťažšie je pre nich zažívať prípravu pred sezónou. Vtedy potrebujú nabrať silu a výdrž na čas, kedy budú naplno súťažiť. Veľakrát sú to také suché tréningy, ktoré sú dosť náročne. Športovci vedia, že bez toho by sotva dokázali podávať potrebné výkony. Naberaniu duchovnej sily v zápase s pokušeniami a pri rozhodovaniach sa pre dobro sú nenahraditeľné sebazaprenia. Cvičia našu vôľu a pomáhajú osvojiť si stály návyk konať dobro. Skrze sebazaprenia sa môžeme odučiť niektorým zlozvykom.


Lepšie to môžeme pochopiť po vypočutí príbehu O kameni a palme:

Akýsi človek neznášal nič pekného a zdravého, nevedel sa na to pozerať. Keď raz v jednej oáze na púšti zazrel mladú palmu, pekne urastenú a zdravú, zodvihol ťažký kameň a položil ho priam doprostred koruny mladej palmy. So smiechom odišiel. Palma sa však pokúšala zhodiť ťažké bremeno. Otriasala a ohýbala sa, no všetko nadarmo. Vnorila sa hlbšie do zeme, až koreňmi dosiahla skryté vodné pramene. Táto posila z hlbín zeme a slnečná žiara z výšin urobili z nej kráľovskú palmu, ktorá mohla udržať vysoko v korune aj ťažký kameň.

Po rokoch prišiel nežičlivec opäť k palme, aby sa potešil z dokaličeného stromu. Tu sklonila mocná palma svoju korunu, ukázala mu kameň a vravela: ..Musím sa ti poďakovať, tvoje bremeno ma urobilo silnou.“


Kameň palmu nezahubil, ale naopak vďaka nemu nadobudla nevídanú silu k rastu. Sebazaprenia stoja istú námahu. Znamená to, že sa niečoho vzdám, niečoho sa zrieknem. Môžem sa zrieknuť sladkostí, hier, mobilu, počítača, tabletu, internetu, telky...; Môžeme sa zaprieť a rozhodnúť sa pre nejakú činnosť, ktorá nám robí ťažkosť a nie je nám práve po chuti.

Pán Ježiš povedal, že zaprieť sám seba a nasledovať ho s týmto krížom, znamená byť jeho učeníkom. Pán Ježiš sa zriekol seba samého, keď sa stal človekom. Ponížil sa, prišiel na tento svet. Ponížil sa aj ako človek, keď prijal údel zločinca. Dovolil, aby ho chytili, obvinili, odsúdili, ukrižovali. Nezostúpil z kríža, zomrel na ňom, aby porazil hriech.


Na dnešnej kocke, ktorú žiaľ nemôžete vidieť, máme slová: Smrť tvoju, Pane, zvestujeme... Pán Ježiš svojou smrťou na kríži priniesol za nás obrovské sebazaprenie. Smrť nebola jeho koncom, ale bola cestou k osláveniu. Podobne je to s každým naším sebazaprením.

Cez sebazaprenia nadobúdajme silu, aby sme povstali z hriechov a mali silu konať dobro. Tiež aj ten koronavírus nás môže posilniť.


Milí priatelia, trpezlivosťou, obetou, láskavým prístupom k ľuďom okolo seba, hlavne v rodine, kde sa treba veľa ráz seba zapierať, ohlasujeme svetu, že veríme v Ježiša, ktorý z lásky k nám zomrel na kríži a na tretí deň vstal z mŕtvych. Nech je to náplňou našich dní.


Na budú nedeľu, bude to už Kvetná nedeľa, chystám pre vás prekvapenie - dúfam, že sa podarí.

otec Milan, Váš brat na ceste

......................................................................................................................................


Oznam 25. marca 2020

Milí Drieničania!

1. Svätý Otec nás pozýva pripojiť sa v piatok 27. marca o 18:00 hodine cez televíziu a rozhlas k spoločnej modlitbe, počúvaniu Božieho slova a adorácii, ktorej bude predsedať na prázdnom námestí pred Bazilikou sv. Petra v Ríme. Adoráciu pápež František zakončí eucharistickým požehnaním Urbi et Orbi, čiže Mestu a Svetu. Toto eucharistické požehnanie určené mestu Rímu a celému svetu bude spojené s možnosťou získať plnomocné odpustky. Pozývam Vás, zapojme sa do týchto modlitieb.

2. Aj v týchto ťažkých časoch pandémie a v príprave na Veľkú noc – sviatky Kristovho zmŕtvychvstania – má každý z vás, kto sa nachádza v nejakej ťažkej situácii fyzickej či morálnej, možnosť sa vyspovedať. O túto možnosť vyspovedať sa môžete požiadať duchovného otca, ale je potrebné predtým zatelefonovať na faru a dohodnúť si čas a miesto. Pripomínam, že získať odpustenie hriechov možno aj vzbudením si dokonalej ľútosti spojenej s túžbou čím skôr sa vyspovedať, ako to bude možné. Spoveď za účasti iných kňazov pred Veľkou nocou nebude, preto využite túto možnosť, ktorú Vám ponúkam.

3. Viac informácii môžete získať, keď zatelefonujete na faru alebo pošlete mailovú správu: grkat.drienica@gmail.com.

4. Nezabúdajme, že aj v týchto náročných časoch je Pán Boh na našej strane.

Kristus medzi nami! Váš otec Milan

......................................................................................................................................


Myšlienka na týždeň po štvrtej pôstnej nedeli 22. marca 2020


4. zamyslenie - katechéza: Posledná večera - Hľa, tajomstvo viery – modlitba

„Potom zaspievali chválospev a vyšli na Olivovú horu.“ (Mk 14,26)


Milovaní priatelia, bratia a sestry. Stále prežívame ťažké obdobie šírenia nákazy a zároveň prežívame aj Veľký pôst - prípravu na oslavu Kristovho zmŕtvychvstania. Niektorí z vás mi povedali, že majú v tomto období viac času na modlitbu. A som tomu rád. Aj ja sa modlím za vás a rád vám ponúkam tieto myšlienky. Ak vás povzbudzujú, prosím, ozvite sa mi.


Opakovanie – Naším ďalším pôstnym úsilím bolo myslieť na druhých (v modlitbe, pri dobrých skutkoch, pri delení sa). Ako stále spomíname, učíme sa to podľa vzoru Pána Ježiša. Rozprávali sme o Poslednej večeri, na ktorej v modlitbe myslel na apoštolov a na Cirkev.


Súčasťou židovskej veľkonočnej večere bola modlitba žalmov. Keď apoštoli s Ježišom slávili veľkonočnú večeru, zachovali všetky židovské zvyklosti a spievali chválospev, potom odišli na Olivovú horu. Nasledovala modlitba Pána Ježiša, pri ktorej sa krvou potil. On nešiel s apoštolmi oddychovať.

Čo sa dialo počas tejto modlitby? Modlil sa k nebeskému Otcovi a prosil o silu prijať kalich utrpenia, ktorý ho čakal. Prosil apoštolov, aby bedlili spolu s ním. Viete, ako vyzeralo ich bdenie? Zaspávali od únavy... Apoštoli sú na obrázku dnešnej časti nášho 3D kríža.


Únava apoštolov je symbolom našej únavy a lenivosti v modlitbe. Vtedy sa neraz stáva, že sa modlitba vynechá a použijú sa nato rôzne výhovorky. Nevládzem, nechce sa mi, aj tak by som sa nedokázal sústrediť. Kto sa chce modliť, rozprávať s Pánom, ktorý nás miluje, ten si nato vždy nájde čas, vhodnú chvíľu i spôsob.


Spomína sa to v príbehu Modlitba z písmen:

Raz večer, keď sa chudobný sedliak vracal z trhu, zbadal, že nemá pri sebe modlitebnú knižku. Ponáhľal sa domov, aby sa tam z knižky dobre pomodlil. Vtedy sa mu uprostred lesa zlomilo koleso na voze. Sedliak ľutoval, že tento deň sa skončí bez toho, aby sa pomodlil. Preto povedal: „Pane, urobil som niečo nemúdreho. Dnes ráno som bez modlitebnej knižky odišiel z domu a mám takú zlú pamäť, že ani jednu modlitbu neviem naspamäť. Preto urobím toto: päť ráz pomaly poviem celú abecedu a ty, ktorý poznáš všetky modlitby, si môžeš poskladať písmená a urobiť z nich modlitby, na ktoré sa ja neviem rozpamätať.“

A Pán Boh povedal svojim anjelom: „Toto je nepochybne najkrajšia modlitba zo všetkých, ktoré som dnes počul, lebo vychádza z jednoduchého a úprimného srdca.“


Príbeh je iste vymyslený, pretože ťažko si predstaviť, žeby si niekto, kto sa pravidelne modlí, nepamätal žiadnu modlitbu. Posolstvo príbehu je však iné. Príbeh nám nám hovorí, že kto chce, hľadá si čas i spôsob modlitby; kto nechce, hľadá si výhovorky, ako ospravedlniť vynechávanie rozhovoru s Bohom.

Oživme svoju modlitbu. Usilujme sa o sústredenie a pravidelný čas modlitby počas dňa.


Prajem vám i sebe, milovaní, a modlím sa za to, aby sme v tomto ťažkom období neprestali sa modliť a tak, aby sme udržiavali v sebe oheň Božej lásky.


duchovný otec Milan, váš brat na ceste...


......................................................................................................................................


Pozdrav 18. marca 2020


Milovaní moji farníci, denne na vás myslím pri slúžení sv. liturgie a je mi veľmi ľúto, že sa nemôžeme stretať v našom chráme ani v nedeľu. Dúfam, že na Veľkú noc sa stretneme. Iste mnohí z vás sa modlíte doma v rodinách či už sv. ruženec, krížovú cestu alebo iné pobožnosti a že sledujete sv. liturgie či sv. omše v rádiu alebo v televízii. Pán Boh nech Vás žehná a ochraňuje! Budem rád, keď sa mi ozvete, ako prežívate toto obdobie, alebo potrebujete nejakú pomoc. Váš otec Milan

......................................................................................................................................


MYŠLIENKY NA VEĽKÝ PÔST 2020


Na tohtoročné Pôstne obdobie sme si pripravili skladačku tzv. 3D kríž. Jednotlivé znázornenia na kríži zobrazujú a vyjadrujú dôležité tajomstvá života Pána Ježiša a tajomstvá našej viery. V roku Božieho slova sú na kríži aj citáty zo Svätého písma. Motívy a katechézy súvisia s Poslednou večerou, s umývaním nôh, Eucharistiou, obetou na kríži a sv. liturgiou. (Spracované podľa podkladov z Katechetického strediska Spišskej diecézy)

Zároveň sú v katechézach odporúčania na duchovnú prípravu a na predsavzatia: služba, účasť na sv. liturgii a jej prežívanie, myslieť na druhých, modlitba, sebazaprenie a radosť zo zmŕtvychvstania. Príhovory dávajú tejto aktivite obsahovú náplň. Nebude to iba „o skladačke“...



Myšlienka na týždeň po tretej pôstnej nedeli 15. marca 2020


Poznámka: Dnes o 10.00 h na TV Jednotke bude priamy prenos sv. liturgie z Prešova. Snažme sa mať na nej účasť, keď nemôžeme prísť do chrámu. Budem ju sledovať aj ja.


3. zamyslenie - katechéza: Posledná večera - Ježiš sa modlí za apoštolov a za Cirkev(Jn 17,6-26)

„Nové prikázanie vám dávam, aby ste sa milovali navzájom. Aby ste sa aj vy vzájomne milovali, ako som ja miloval vás. Podľa toho poznajú všetci, že ste moji učeníci, ak sa budete navzájom milovať.“(Pozri Jn 13,34-35).


Opakovanie – Minulý príhovor spred týždňa bol zakončený pozvaním k častej a horlivej účasti na sv. liturgiách. Na sv. liturgiu pozeráme ako na dar, ktorý nám pripomína nekonečnú Božiu lásku k nám. Jeho láska k nám sa prejavila najviac v dare Božieho Syna nám ľuďom. Prišiel medzi nás, priniesol za nás obetu a počas sv. liturgie sa vždy táto obeta sprítomňuje.

Keďže v tomto čase sú zakázané verejné bohoslužby s dôvodu šírenia koronavírusu, dúfam, že sledujete našu internetovú stránku, na ktorej si môžete prečítať rôzne správy a hlavne zamyslenia na duchovnú tému.

Tiež dúfam, že sa snažíme podľa možnosti každý deň mať účasť na sv. liturgii či sv. omši vysielaných rádiom alebo televíziou a že sa snažíme byť aspoň v duchu prítomní na sv. prijímaní – vrelo vám to odporúčam.


Dnes sa opäť vraciame do Večeradla, v ktorom bol Pán Ježiš pri Poslednej večeri s apoštolmi a boli to jeho posledné chvíle pred jeho zajatím a umučením.

Na dnešnej kocke máme zobrazeného Pána Ježiša uprostred stola vo Večeradle.

Keď sa my s niečím trápime, vtedy chceme, aby sa svet točil iba okolo nás. Choroba, bolesť, smútok, sklamanie. Takéto okamihy spôsobujú, že nám je ťažko a potrebujeme mať ľudí okolo seba. Aby si nás všímali, ľutovali nás, pomáhali nám. Je to ľudské a nie je to zlé. Len nesmieme v tom preháňať. Musíme sa vyhýbať tomu, aby sme mysleli iba na seba alebo boli rozmaznaní. Ten, kto je rozmaznaný, každú chvíľu stoná a fňuká.

Pán Ježiš mal v najťažších chvíľach okolo seba apoštolov. Neboli to radostné chvíle, vedel totiž, čo bude nasledovať, čo ho čaká. Apoštol Judáš ho predal za tridsať strieborných, ostatní celkom nerozumeli o čom je reč, keď hovoril o svojom utrpení. Pri jeho zajatí sa rozutekali. V tejto ťažkej chvíli Ježiš nepriťahuje pozornosť na seba. Pri Poslednej večeri po krátkej modlitbe k nebeskému Otcovi obrátil pozornosť na apoštolov a na Cirkev. Modlil sa za ich jednotu a modlil sa za nich, aby pokračovalo zjavenie skrze nich ďalej a aby sa spása ohlasovala celému svetu.

Ďalším predsavzatím, na ktorom si dáme záležať, bude – podľa príkladu Pána Ježiša – myslieť na druhých. Môžeme tak urobiť pri modlitbe, že budeme mať úmysel modliť sa za druhých.

Druhých majme na zreteli pri dobrých skutkoch. Skúsme sa podeliť o to, čo máme. Nenechajme si to iba pre seba.


O pozornosti voči druhému hovorí príbeh pod názvom Pole.

Jeden otec zanechal svojim dvom synom ako dedičstvo pšeničné pole. Bratia sa bratsky rozdelili. Jeden, bohatý, žil sám a druhý, chudobný, mal hŕbu detí. Raz, bolo to počas žatvy, sa bohatý brat v noci prehadzoval v posteli a povedal si: „Som bohatý, ale na čo sú mi všetky tie snopy? Brat je chudobný a pre svoju rodinu potrebuje veľa obilia.“ Vstal, zašiel na svoj podiel a preniesol veľkú kopu snopov na podiel svojho brata.

V tú istú noc jeho brat rozmýšľal takto: „Môj brat nemá ženu ani deti. Jedinú radosť mu robí jeho bohatstvo. Tak mu ho rozmnožím.“ Vstal, zašiel na svoj podiel a preniesol veľkú kopu snopov na podiel svojho brata. Keď obidvaja prišli ráno na svojej pole, čudovali sa, že im snopov neubudlo. Nasledujúce noci robili to isté. Každý prenášal svoje snopy na pole toho druhého. A každé ráno sa presviedčali, že im obilia neubúda. Až raz v noci sa bratia s plným náručím snopov stretli na medzi, ktorá oddeľovala ich polia. Keď si uvedomili, čo sa stalo, rozosmiali sa a objali sa.

Podľa príkladu Pána Ježiša myslíme, modlíme sa a konajme v prospech našich blížnych.


Prečítajme si aj tento príbeh:

Učiteľka požiadala svojich prváčikov, aby namaľovali niečo, za čo by sa chceli Pánu Bohu poďakovať. Myslela, že deti z chudobných štvrtí málo ďakujú za to, čo majú. No vedela aj to, že skoro všetky by najradšej maľovali koláče alebo stoly pripravené na hostinu. Prekvapil ju výkres, ktorý jej odovzdal malý Tonko. Bola to jednoduchá, detsky nakreslená ruka.

„Čia ruka to bola?“ Trieda bola týmto obrazom očarená. „Podľa mňa je to ruka Božia, ktorá nám dáva jesť,“ povedalo jedno dieťa.

„Je to ruka roľníka,“ povedalo druhé, „lebo chová kuriatka a pripravuje zemiačky na opekané hranolky.“

Ako tak deti kreslili, učiteľka sa sklonila nad Tonkovou lavicou a spýtala sa ho, komu tá ruka patrí. „Pani učiteľka, je to vaša ruka," zašepkalo dieťa.

Spomenula si, že každý deň po vyučovaní chytila Tonka za ruku a vyprevadila ho k dverám. Tonko bol najmenší. Vyprevádzala tak aj iné deti. Pre Tonka to však znamenalo veľa.


Nech je to pre nás povzbudením aj v tomto mimoriadnom čase obmedzených možnosti pohybu, ale nie možnosti prejavovať si lásku. A to práve teraz...


duchovný otec Milan, váš brat na ceste...


......................................................................................................................................


Myšlienka na týždeň po druhej pôstnej nedeli 8. marca 2020


2. zamyslenie - katechéza: Posledná večera – chlieb a víno

„Vezmite a jedzte, toto je moje telo. Pite z nej všetci, toto moja krv.“(Porov. Mt 26,26-27).


Opakovanie – Pred týždňom sme upriamili pozornosť na Pôstne obdobie: Pozreli sme sa na Poslednú večeru a osobitne na to, že Pán Ježiš pri nej umyl apoštolom nohy – pozrite si tu minulú kocku – tu je... (aj zamyslenie nižšie).

Z toho nám vyšlo, že máme viac dbať na osobnú modlitbu, na sv. liturgiu, sebazaprenia, krížové cesty, dobré skutky. Verím, že ste sa usilovali a robili ste to v duchu láskavej služby. Služba nás nijako neumenšuje. Ak sa pre ňu odhodláme, nasledujeme tak príklad Pána Ježiša. Minulé zamyslenie je už na našej internetovej stránke a pribudnú tam aj ďalšie – dnešná a nasledujúce...


Motívom ďalšej dnešnej kocky je chlieb a víno. Obetné dary, ktoré máme počas každej sv. liturgie, nikdy nesmú chýbať. Bez nich nie je možné sláviť sv. liturgiu. Pán Ježiš tieto dary počas Poslednej – tajomnej večere premenil na svoje Telo a svoju Krv.

V predvečer svojej smrti dal za úlohu konať apoštolom na jeho pamiatku obetu, ktorá bude nekrvavá, ale bude sprítomňovať jeho obetu na kríži. Jeho slová opakuje každý kňaz i biskup počas premenenia: „Vezmite a jedzte, toto je moje telo. Pite z nej všetci, toto moja krv.“ (Porov. Mt 26,26-27).


Našich účastí na sv. liturgiách už bolo veľa a niekedy sa objaví pochybnosť, či je potrebné až toľko účastí, či by nestačilo iba vtedy, keď ide o nejakú výnimočnú udalosť a veľké sviatky. Vtedy je sv. liturgia o čosi iná. Bežne počas roka je to o tom istom. Stále sa číta z Božieho slova, slávi sa stále rovnako na oltári. Takéto myšlienky sa objavujú vtedy, ak sv. liturgiu berieme iba formálne a povrchne.


Raz pred nedeľným obedom jedna mladá žena umývala v kuchyni šalát. Priblížil sa k nej manžel a aby si z nej trochu utiahol, spýtal sa jej: „Vedela by si mi povedať, o čom dnes pán farár kázal?“ „Už sa podrobne nepamätám,“ priznala sa žena. „Načo teda chodíš do kostola, keď si nepamätáš kázeň?“ „Pozri sa, môj milý: voda mi umýva šalát a predsa s ním neostáva v košíku a šalát je úplne čistý.“


Je dôležité pamätať si, ale aj nechať sa umyť Božím slovom. Nemusíme vedieť naspamäť citovať čítanie zo sv. liturgie, ale vždy si buďme vedomí toho, že Božie slovo nám predstavuje Pána Boha, ktorý nás nadovšetko miluje a prejavuje to rôznymi spôsobmi a v rôznych našich situáciách. Jeho slovo nám neustále pripomína, akí sme mu drahí. Akí sme preňho dôležití.


Druhá časť sv. liturgie nám sprítomňuje Ježišovu obetu. Boží Syn Ježiš Kristus na mňa myslel, keď zomieral za mňa na kríži. A mňa to má nechať ľahostajným?... To nás nemôže nechať ľahostajnými. Pripomínajme si to vždy, keď nám myšlienky utekajú niekam inam. Keď nám je v chráme dlho, keď sa nudíme, je nám zima, sme unavení, chceli by sme robiť niečo iné...


Jedna babka viedla za ruku vnúčika a vošla do kostola. Pohľadom hľadala červené svetielko, ktoré prezrádzalo, že je tu stánok Najvyššieho, teda Pán Ježiš prítomný v Eucharistii – ako je to aj u nás – pozrite... Pokľakla si a začala sa modliť. Dieťa gúľalo očami zo babke na červené svetielko a zo svetielka na babku. Po chvíľke povedalo: „Babka, keď naskočí zelená, pôjdeme domov?“ Starká musela vysvetľovať. Toto svetielko nikdy nebude zelené. Stále ti bez prestania opakuje: „Zastav sa!“ Je to skala. Jediná skala, na ktorej ľudia môžu zakotviť, je medzi nami. Koľkí z nás si to uvedomujú?


Spojme ďalší týždeň s predsavzatím, že moja prítomnosť v chráme bude aktívnejšia, častejšia a sústredenejšia. Budem vnímať a s radosťou prežívať celú sv. liturgiu aj iné bohoslužby.

Nebudem tu len tak nečinne stáť či sedieť. Vezmem si knihu a budem spievať alebo aspoň sledovať.

Teším sa z každého, kto tak robí....


duchovný otec Milan, váš brat na ceste...


......................................................................................................................................


Myšlienka na týždeň po prvej pôstnej nedeli 1. marca 2020


1. zamyslenie - katechéza: Posledná večera – umývanie nôh

„Dal som vám príklad, aby ste aj vy robili, ako som ja urobil vám.“ (Jn 13,15)


V jednom príbehu sa spomína mudrc - učiteľ, ktorý mal vo svojej pracovni veľké kyvadlové hodiny. Každú hodinu pomaly so slávnostnou vážnosťou a s veľkým dunením odbíjali čas. „Nevyrušuje vás to?“ pýtal sa študent. „Nie,“ odpovedal mudrc, „lebo každú hodinu ma to núti pýtať sa, čo som urobil za tú hodinu, ktorá práve odbila.“


Máme pred sebou dni a týždne Pôstneho obdobia a mali by sme sa pýtať, ako chceme naplniť tento čas? Spomínaný príbeh končí vetou: „A čo si urobil ty za hodinu, ktorá práve odbila?“ Na začiatku Pôstneho obdobia sme boli pozvaní k tomu, aby sme úprimne aj v skrytosti konali dobré skutky, boli šíriteľmi dobra, dávali almužnu – delili sa, postili, zriekali, premáhali a s pokorným srdom sa modlili.

Prijmime Božiu výzvu a vykročme na cestu pokánia, na cestu našej duchovnej prípravy na sviatky Veľkej noci. K našej premene nám bude dávať silu Pán Ježiš, ktorý prešiel pred nami a za nás krížovú cestu, ktorá nám priniesla vykúpenie a ponúkla spásu. Využívajme situácie a prostriedky, ktoré sa nám k tomu ponúkajú. Prichádzajme častejšie na sv. liturgiu a iné bohoslužby, modlime sa pobožnosť krížovej cesty, prichádzajme na túto pobožnosť do nášho chrámu.


Jeden mladý muž mal plány, že sa stane veľkým. Našiel si povolanie a prácu a chcel postupne napredovať a vypracovať sa na veľkého šéfa. Mal ťažké začiatky. Jeho nadriadení mu dávali rôzne podradné úlohy. Raz dostal príkaz: „Vyčistíš pracovnú obuv svojich kolegov!“ On sa najprv vzbúril: „Tu už viac pracovať nebudem. Nemám tu žiadnu budúcnosť!“ Potom sa mu však v mysli vynoril obraz. Videl, ako sa Ježiš skláňa k špinavým nohám drsných a nevzdelaných rybárov. Vtedy zašepkal: „Pane, ty si umyl ich nohy; a ja teda budem čistiť ich topánky.“ Od tej chvíle sa jeho život od základu zmenil.


Máme to vyobrazené na prvej kocke 3D kríža, ktorú si môžete zobrať v našom chráme. Pán Ježiš umyl apoštolom nohy a pridal k tomu slová, ktoré sú tiež na prvej kocke: „Dal som vám príklad, aby ste aj vy robili, ako som ja urobil vám.“ (Jn 13,15). (Obrad umývania nôh je súčasťou liturgie na Veľký - Zelený štvrtok, keďže to Pán Ježiš urobil pri Poslednej večeri).

Čo od nás Pán Ježiš očakáva, keď nám zanechal príklad?

Azda aby sme boli „umývači“ nôh?

To nie tak doslova. Slová, že nám dal príklad, sa týkajú jeho poníženosti a lásky, s akou prišiel k nám a obetoval sa za nás. Prijmime pôstnu výzvu na konanie dobra, sebazaprení, horlivejšej modlitby, účasti na sv. liturgiách a robme to s pokorou a láskou. Pán Ježiš nám zanechal príklad a dáva nám čas pôstu, aby sme ho dobre využili.



Všetkých vás, milí priatelia, či ste otcovia a či mamky, či ste synovia a či dcéra, dedkovia a či babky, či ste osamení alebo chorí. pozývam, aby ste sa zapojili do tejto pôstnej akcie...


duchovný otec Milan, váš brat na ceste...


......................................................................................................................................


Myšlienka na týždeň - 9. februára 2020

Milí priatelia, dnes Vám ponúkam myšlienku, ktorá sa týka priamo tohto obdobia, ktoré prežívame – teraz predpôstne a od 24. febr. pôstne obdobie. Nie vždy je ľahko sa v tom zorientovať. Dúfam, že Vám to pomôže.

VEĽKÝ PÔST – NÁVRAT DO RAJA


Vždy sa radi vraciame tam, kde nám bolo dobre. Boh stvoril človeka na svoj obraz a na svoju podobu (porov. Gn 1,26) a umiestnil ho do raja (porov. Gn 2,8), kde mu bolo veľmi dobre. Raj sa tak stal privilegovanou vlasťou človeka. Lenže pre jeho neposlušnosť voči Bohu musel človek túto svoju vlasť opustiť (porov. Gn 3,23-24). Dejiny ľudského rodu sú vlastne neustálym hľadaním cesty späť do raja, do blaženosti. Boží Syn sa stal človekom, aby nám ukázal, kde nájsť túto cestu a ako. Doba Veľkého pôstu je intenzívne hľadanie tejto cesty, lebo to „...je milostivý čas...“ (2 Kor 6,2).

Takými myšlienkami som sa zaoberal už v mladosti, keď prichádzala nedeľa o mýtnikovi a farizejovi. Od chlapca som sa snažil mať zborník, aby som mohol prichádzať na večiereň a utiereň a vnikať do tajomstiev našej spásy. Nie všetkému som rozumel, a preto som bol šťastný, keď som prvý raz držal v ruke knihu Modlitby a piesne. Hoci je nedokonalá, predsa mi pomohla viac spoznať Boha a jeho lásku. A preto aj ako kňaz sa snažím liturgický rok a zvlášť Veľký pôst a potom obdobie po Veľkej noci prežívať s veriacimi a spolu sa zamýšľať nad hlbokými myšlienkami textov tohto obdobia.


Veľký pôst je „milostivý čas“. Svätá cirkev, ako dobrá a starostlivá matka, mi chce pomôcť dobre ho prežiť, a preto ustanovila aj prípravné obdobie pred veľkým pôstom. Človek totiž ľahko zabúda, že bol stvorený pre raj, kde je jeho pravá vlasť a kde mu bolo ozaj dobre, ale on si nájde náhradnú vlasť, v ktorej, hoci je otrokom, sa cíti dobre, podobne ako Izraeliti v Egypte (pozri Knihu Exodus).


Ak sa chcem vrátiť do raja, musím v prvom rade si byť vedomý toho, že som mimo raja a to pre moje hriechy. Ak sa chcem tam vrátiť, musím tieto hriechy zavrhnúť. Prvá vec, ktorú k tomu potrebujem, je pokora. Práve podobenstvo prvej nedele prípravného obdobia o mýtnikovi a farizejovi (Lk 18,9-14) ma učí, že len pokorný človek môže predstúpiť pred Boha. „Lebo každý, kto sa povyšuje, bude ponížený, a kto sa ponižuje, bude povýšený.“


Stichira na veľkej večierni tejto nedele mi hovorí: „Videla si, duša moja, ako sa správal mýtnik a ako farizej? Pohrdni namyslenosťou druhého a prvého nasleduj v pokornej modlitbe.“ Od tejto nedele teda ma cirkev pozýva k pokániu za svoje hriechy. Preto až do piatej pôstnej nedele 50. žalm zakončujeme týmito tropármi:


„Dvere pokánia otvor mi, Darca života, lebo môj duch včas ráno ponáhľa sa k tvojmu svätému chrámu, nosiac telesný chrám celkom poškvrnený, ale ty, ako štedrý, očisť ma dobrotivo svojim milosrdenstvom.


Na cestu spasenia uveď ma, Bohorodička, lebo hnusnými hriechmi poškvrnil som dušu a v lenivosti prežil celý svoj život. Ale ty svojím orodovaním zbav ma všetkej nečistoty.


Verš: Zmiluj sa, Bože, nado mnou pre svoje milosrdenstvo a pre svoje veľké zľutovanie znič moju neprávosť.

Mysliac na množstvo zlého, ktoré som učinil, bojím sa ja ničomný strašného dňa súdu, ale dúfam v milosrdenstvo tvojej dobroty, ako Dávid volám k tebe: Zmiluj sa, Bože, nado mnou pre svoje veľké milosrdenstvo.“


Tieto tropáre spievam s veriacimi každý deň tohto obdobia.


Aj predchádzajúca nedeľa, v ktorú sa pri sv. liturgii číta príbeh o Zachejovi (Lk 19,1- 10), mi chce pomôcť pochopiť v čom spočíva raj. Zachej žije vo svojom raji a nahovára si, že je šťastný vo svojom bohatstve. Ale Ježiš mu prináša poznanie, že raj je niečo iné a on, keď to poznal, rozdáva svoj majetok, aby mohol vlastniť Boha.


Druhou nedeľou prípravného obdobia je nedeľa, v ktorú na sv. liturgii počúvam podobenstvo o márnotratnom synovi (Lk 15,11-32). Aj táto nedeľa mi chce ukázať, čo som doma, teda v raji, pri Otcovi zanechal. Jedinú správnu vec urobím, keď sa rozhodnem vrátiť sa späť. Toto mi pomáha pochopiť aj žalm 136 (smutný a nostalgický), ktorý sa spieva na utierni po polyeleji (verše zo žalmov 134 a 135 – sú to radostné žalmy) počas troch nedieľ za sebou: „Na brehu babylonských riek, tam sme sedávali a plakali, keď sme si spomínali na Sion...“ Je to žalm vyhnancov. Spievali ho Židia v babylonskom zajatí, keď si spomínali na duchovné bohatstvo, ktoré pre svoje hriechy museli zanechať vo svojej vlasti, v Jeruzaleme na Sione, ktorý je v biblickom jazyku považovaný za Boží príbytok, teda raj.


Aj ja ho spievam, lebo som plný smútku, že každým svojim hriechom som sa rozhodol odísť od nebeského Otca a prosím spolu s mladší synom: „Keď som premárnil otcovské dedičstvo, prišiel som do mesta medzi zlých ľudí. Boli mi odporné ich mravy. Preto som sa vrátil k tebe, Otče, a v pokorných slzách ťa vrúcne prosím: zhrešil som pred tebou i pred nebom. Už nie som hoden byť tvojim synom. Urob ma jedným z nájomníkov a zmiluj sa nado mnou.“


Nesmiem však zabudnúť ani na staršieho syna, ktorý stále bol pri svojom otcovi a na slovo ho poslúchal. Prečo Kristus povedal toto podobenstvo a komu? V evanjeliu čítam, že: „približovali sa k nemu mýtnici a hriešnici a počúvali ho“ (Lk 15,1), teda tí, ktorí sa podobali mladšiemu synovi. Písmo ďalej hovorí „Farizeji a zákonníci šomrali: Tento prijíma hriešnikov a jedáva s nimi. Preto im povedal toto podobenstvo...“ (Lk 15,2-3). Farizeji a zákonníci sa považovali za tých, ktorí sa nepotrebujú vrátiť, lebo nikam neodišli. Ako chcel Kristus ich vyviesť z omylu, to chce urobiť aj so mnou, aby som si nenamýšľal, že som spravodlivý, keď nič zlé nerobím. To nestačí! Kristus ma týmto podobenstvom učí láske k hr
iešnikom a tiež má učí radovať sa, keď vidím, že hľadajú cestu späť. Tiež má učí, aby som sa nebál vrátiť domov, keď odídem.


A práve tretia nedeľa prípravného obdobia (mäsopôstna - mäso opúšťajúca) mi rozpráva podobenstvo o poslednom súde (Mt 25,31-46), kde Kristus ma bude súdiť podľa toho, koľko lásky bolo v mojom živote. Či môžem povedať, že som dokonalý v láske? A preto som znova pozvaný k pokániu: „Až sa roztvoria súdne stolice a knihy života sa roztvoria, zasadne Boh, aby nás súdil. Strašná hrôza padne na všetkých... A čo my, hriešnici, si potom počneme?... Zmiluj sa nado mnou, Kráľ vekov, jediný láskyplný Spasiteľ. Daj mi dar kajúcnosti skôr, než príde koniec.“


Keď mi cirkev predošlými nedeľami pomohla uvedomiť si, čo spôsobuje v mojom živote túžba po mamone (Zachej), pýcha (farizej), odcudzenie sa Bohu (mladší syn), pohŕdanie hriešnikom (starší syn), neláska k núdznemu (bol som hladný...), stavia v Syropôstnu (syr či mlieko opúšťajúcu) nedeľu predo mňa Adama, ktorého som týmito hriechmi nasledoval a som s ním mimo raja. Preto v sobotu večer na večierni spolu s veriacimi počúvam udalosť prvého hriechu a jeho následky (Gn 3). Slova ikosu tejto nedele mi hovoria: „Vtedy si Adam sadol pred sladký raj a plakal, rukami sa bil po tvári a hovoril: Milosrdný, zmiluj sa nado mnou padlým.“


Som rozhodnutý plakať s Adamom a všetko vrátiť späť, lebo: „Už začala doba víťazstva nad peklom. Prišiel čas duchovného hrdinstva, mocná zbraň zdržanlivosti, zdroj anjelskej krásy, a pevnej nádeje v Boha. Lebo skrze to mohol Mojžiš hovoriť so svojím Stvoriteľom a počúvať hlas Neviditeľného.“


Je to pre mňa ťažká ale radostná cesta, lebo idem domov k Otcovi. Aby som na tejto ceste nestrácal nádej, ako Izraeliti na púšti, túžobne čakám na Tretiu nedeľu Veľkého pôstu, v ktorú sa dívam na Kristov kríž a radostne spievam: „Plamenný meč už viac nechráni rajskú bránu. Navždy ju otvorilo drevo Kríža, ten najslávnejší kľúč. On zničil osteň smrti i víťazstvo pekla. A ty, môj Spasiteľ, si zostúpil k tým, ktorí žili v temnotách predpeklia. Radostne si ich vyzval: „Znovu sa vráťte do raja!“


Toto je môj „návrat do raja“, na ktorý Kristus pozýva aj teba.


duchovný otec Milan, váš brat na ceste...


......................................................................................................................................

MYŠLIENKA NA TÝŽDEŇ – sviatky Kristovho Bohozjavenia - 6. január 2020


Milovaní priatelia, stále prežívame obdobie sviatkov Kristovho zjavenia sa na zemi medzi ľuďmi. Oslávili sme ho ako malé dieťa narodené v Betleheme a oslavujeme ho ako dospelého človeka, ktorý prichádza k Jordánu, aby skrze jeho zjavenie sme sa my stále Božími deťmi.

Ponúkam vám nasledujúce zamyslenie a prajem vám, aby vás povzbudilo vo viere v Boha ako Otca.

Z Rečí svätého Prokla, carihradského biskupa

Posvätenie vôd

Keď sa Kristus zjavil svetu, vniesol do neusporiadaného sveta poriadok a urobil ho veľmi jasným a radostným. Vzal na seba hriech sveta a zvrhol nepriateľa sveta. Posvätil pramene vôd a osvietil ľudské duše a k veľkým zázrakom pridával stále väčšie.

Dnes sa zem a more podelili o Spasiteľovu milosť a celý svet sa naplnil radosťou. Dnešný slávnostný deň nám ukazuje ešte väčšie zázraky ako deň predchádzajúci.

Lebo v predchádzajúci výročný deň Narodenia Spasiteľa sa zaradovala zem, že nosila v jasliach Pána.

V dnešný deň Zjavenia Pána vlní sa od veľkej radosti more a jasá. Jasá, lebo v Jordáne dostalo požehnanie a posvätenie.

V predchádzajúcej slávnosti bolo vidieť slabé dieťa, ktoré svedčilo o našej nedokonalosti.

V dnešný sviatok ho vidíme dospelého a tajomne pripomína toho, ktorý ako Dokonalý pochádza z Dokonalého.

Tam sa Kráľ odel do purpuru tela, tu prameň obklopuje rieku, akoby ju chcel zaodiať.

Nuž teda pozrite — nové, úžasné zázraky: Slnko spravodlivosti sa umýva v Jordáne, Oheň sa ponára do vody a Boh sa posväcuje za pomoci človeka.

Dnes celé stvorenie spieva chválospevy a volá: „Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom.“ (Ž 118,26; Mt 21,9) Požehnaný, ktorý prichádza v každý čas, lebo teraz neprichádza len prvý raz.

Kto to len je? Blažený Dávid, prosím, povedz to jasnejšie! „Boh, Pán, je naším svetlom.“ (Ž 118,27) A nepovedal to len prorok Dávid, ale aj apoštol Pavol mu prisviedča, keď hovorí: „Zjavila sa Božia milosť na spásu všetkým ľuďom a vychováva nás.“ (Tít 2,11-12) Nielen niektorým, ale „všetkým“: lebo všetkým, Židom takisto ako Grékom, dáva v krste spásu a ponúka krst ako dobrodenie spoločné všetkým.

Nuž, pozrite sa na obdivuhodnú, novú potopu, väčšiu a významnejšiu, ako bola potopa za čias Noema. Lebo tam voda potopy zničila ľudské pokolenie, tu však voda krstu mocou toho, ktorý bol pokrstený, povoláva mŕtvych k životu. Tam holubica s olivovou ratolesťou v zobáku naznačovala ľúbeznú vôňu Krista, Pána (porov. Gn 8,11; porov. 2Kor 2,15), tu prichádza Duch Svätý v podobe holubice a zjavuje milosrdného Pána.


Všetkým vám, milí priatelia, želám a vyprosujem požehnané sviatočné dni na začiatku nového roka 2020! Pán Boh aj v tomto roku má pre nás pripravené nádherné veci...


duchovný otec Milan, váš brat na ceste...


grkat.drienica.sk

(web document)Vladyka Vasiľ: Keď sa ohlasovanie Božej pravdy stane nepohodlným...


(PDF document) čo nás čaká v roku 2020?


(web document)Ochrana osobných údajov


(PDF document)Podávanie eucharistie deťom


(web document)Vatikánsky rozhlas


správy zo života Cirkvi doma i v zahraničí môžete nájsť na: (web document)www.tkkbs.sk


Podrobnejšie oznamy si nájdete v rubrike "bohoslužby".


Tešíme sa na Vás pri našich stretnutiach v našom chráme.


Ak máte nejaké otázky alebo pripomienky či návrhy k našej stránke, alebo k životu v našej farnosti, prosíme, napíšte nám alebo zavolajte.

návštevnosť stránky
» 1 online
» 26 dnes
» 218395 celkom
» najviac: 3992 (18.02.2020)
Free PHP counter
Gréckokatolícky farský úrad
Drienica 165
083 01 Sabinov
moc.liamg@acineird.takrg
7014854/150
.