Milovaní priatelia, do týchto nádherných sviatočných dní Vám ponúkam pár myšlienok z Apoštolského listu pápeža Františka, ktorý nám dal 6. decembra tohto roku:
(Celý list si môžete prečítať na našej stránke na inom mieste)
“Poďme teda do Betlehema a pozrime, čo sa to stalo, ako nám oznámil Pán” (Lk 2, 15).
Takto sa spolu zhovárajú pastieri po tom, čo im anjeli priniesli zvesť. Z týchto jednoduchých slov sa vynára krásne poučenie. Na rozdiel od množstva iných ľudí, zaujatých mnohými vecami, pastieri sa stávajú prvými, ktorí uvidia najdôležitejšiu skutočnosť zo všetkých: dar spásy.
Práve ponížení a chudobní vítajú udalosť vtelenia. Pastieri odpovedajú Bohu, ktorý prichádza, aby sa s nami stretol v Dieťati Ježišovi - tak, že mu idú v ústrety s láskou, vďačnosťou a úctou. Vďaka Ježišovi toto stretnutie medzi Bohom a jeho deťmi dáva zrod nášmu náboženstvu, a jemu vďačíme za jeho jedinečnú krásu, tak nádherne zrejmú v betlehemských jasliach.Keď stojíme pred vianočnými jasľami, pripomína nám to čas, keď sme boli deťmi, a nadšene sme očakávali ich stavanie. Vďaka týmto spomienkam si viac uvedomujeme vzácny dar, ktorý sme dostali od tých, čo nám odovzdali vieru. Zároveň nám to pripomína našu povinnosť podeliť sa o tú istú skúsenosť s našimi deťmi a vnúčatami.
Nezáleží na tom, ako je scéna Narodenia naaranžovaná: môže byť vždy tá istá alebo sa môže každý rok aj meniť. Záleží na tom, aby prehovorila do našich životov. Nech sú kdekoľvek, nech majú akúkoľvek formu, vianočné jasličky nám hovoria o láske Boha; toho Boha, ktorý sa stal človekom, aby nám dal vedieť, aký je blízky každému mužovi, žene a dieťaťu, bez ohľadu na ich situáciu.
Ako svätý František z Assisi, otvorme svoje srdcia tejto jednoduchej milosti, aby z nášho údivu povstala skromná modlitba: modlitba vďakyvzdania Bohu, ktorý chcel s nami zdieľať svoje všetko, aby nás nikdy nenechal samých.“
Všetkým vám, milí priatelia, želám a vyprosujem požehnané sviatočné dni Kristovho narodenia!
duchovný otec Milan, váš brat na ceste...
Milovaní priatelia, prežívame jedno z najkrajších období cirkevného roka. Aspoň to tak bolo za mojich detských rokov a aj teraz sa ho snažím tak prežívať. Nič nie je nad pokoj, ktorý už teraz žiari z Ježišových jasličiek. On prišiel v Betleheme, On príde na konci sveta i na konci môjho života a On chce prísť každý deň, ba každú chvíľu do môjho i tvojho srdca so svojím pokojom.
O tom je aj toto zamyslenie.
Z Rečí svätého opáta Bernarda
(Sermo 5 in Adventu Domini, 1-3: Opera omnia, Edit. cisterc. 4 [1966], 188-190)
Poznáme trojaký Pánov príchod. Tretí je prostredný medzi nimi. Tamtie dva sú viditeľné, tento nie. Pri prvom sa dal vidieť na zemi a žil s ľuďmi; ako sám dosvedčuje, videli ho a nenávideli (porov. Jn 15,24). Pri poslednom „každé telo uvidí spásu nášho Boha“ (Lk 3,6) a „uvidia, koho prebodli“ (porov. Jn 19,37; porov. Zjv 1,7; porov. Zach 12,10). Prostredný príchod je tajomný; pri ňom ho uvidia len vyvolení vo svojom vnútri a budú spasení. Pri prvom príchode prišiel slabý v tele, pri tomto prostrednom prichádza mocný v duchu (porov. 1Kor 2,4) a pri poslednom príde v sláve a velebe (porov. Mt 24,30).
Tento prostredný príchod je ako cesta, po ktorej sa dá prejsť od prvého k poslednému: pri prvom bol Kristus naším vykúpením, pri poslednom sa zjaví ako náš život a v tomto je náš pokoj a naša potecha.
Ale aby si azda niekto nemyslel, že sú to výmysly, čo hovoríme o tomto prostrednom príchode, počujte jeho samého: „Kto ma miluje, bude zachovávať moje slová a môj Otec ho bude milovať a prídeme k nemu.“ (Jn 14,23) Na inom mieste som čítal: „Kto sa bojí Boha, bude konať správne.“ (Sir 15,1 [Vg.]) Ale myslím, že o milujúcom bolo povedané viac: že zachová moje slová. Kde ich teda treba zachovať? Určite v srdci, ako hovorí Prorok: „V srdci si uchovávam tvoje výroky, aby som proti tebe nezhrešil.“ (Ž 119,11)
Teda takto zachovávaj Božie slovo, lebo „blahoslavení sú tí, čo ho zachovávajú“ (porov. Lk 11,28). Nechaj ho preniknúť do hlbín svojej duše, nech prejde do tvojich citov a do tvojho života. Jedz dobroty a tvoja duša sa bude kochať v jedlách vyberaných (porov. Iz 55,2). Nezabúdaj jesť svoj chlieb, aby ti srdce neschradlo; nech sa sýti tvoja duša sťa na bohatej hostine (porov. Ž 63,6).
Ak budeš takto zachovávať Božie slovo, aj ono bezpochyby zachová teba. Lebo k tebe príde Syn s Otcom, príde veľký Prorok (porov. Lk 7,16; Dan 5,25), ktorý obnoví Jeruzalem (porov. Ž 51,20) a všetko pretvorí (porov. Zjv 21,5). Tento príchod spôsobí, že „ako sme nosili obraz toho pozemského, budeme nosiť aj obraz nebeského“ (1Kor 15,49). Ako starý Adam prenikol celého človeka a celého ho zaujal, tak nech teraz celého zaujme Kristus, ktorý ho celého stvoril, celého vykúpil a celého oslávi.
Toto nám hovorí aj tento tropár Predsviatku Narodenia Pána Ježiša
Priprav sa, Betlehem, a vyzdob sa, Efrata. * Raj, otvor svoje brány všetkým. * Lebo v jaskyni už vyklíčil z Panny Strom života. * Jej lono je duchovný raj s božským ovocím spásy. * Keď z neho okúsime, * život si zachránime. * Nezomrieme ako Adam. * Kristus prichádza na svet, * aby obnovil v človeku svoj zničený obraz.
Všetkým vám, milí priatelia, želám a vyprosujem požehnaný adventný čas...!
duchovný otec Milan, váš brat na ceste...
Modlitba je neodmysliteľnou súčasťou života veriaceho človeka. Modlitba je chvíľa stretnutia s mojím Pánom, ktorú si treba vychutnať. Modlitba je príležitosť viac spoznať seba.... Modlitba je tajomstvo... A práve modlitba svätého Pátra Pia nám môže poodhaliť toto tajomstvo.
Zostaň so mnou, Pane, lebo potrebujem Tvoju prítomnosť, aby som na Teba nezabudol. Ty dobre vieš, ako ľahko Ťa opustím.
Zostaň so mnou, Pane, lebo som slabý a potrebujem Tvoju silu, aby som neupadal tak často (do hriechu).
Zostaň so mnou, Pane, lebo Ty si môj život a bez Teba mi chýba horlivosť.
Zostaň so mnou, Pane, lebo Ty si moje svetlo a bez Teba sa topím v tmách.
Zostaň so mnou, Pane a ukáž mi svoju vôľu.
Zostaň so mnou, Pane, aby som počul Tvoj hlas a nasledoval Ťa.
Zostaň so mnou, Pane, lebo veľmi túžim milovať Ťa a zostať v Tvojej spoločnosti.
Zostaň so mnou, Pane, ak chceš, aby som Ti zostal verný.
Zostaň so mnou, Ježišu, lebo v tejto noci života Ťa veľmi potrebujem.
Daj, aby som Ťa poznal, ako Tvoji učeníci pri lámaní chleba (pozri Lk 24,1-53), aby eucharistické spoločenstvo bolo pre mňa svetlom, ktoré rozptyľuje temnoty silou, ktorá ma podopiera a jedinou radosťou môjho srdca. Žiadam si dar Tvojej prítomnosti.
Zostaň so mnou, Pane, len Teba jediného hľadám, Tvoju lásku, milosť, vôľu, srdce, Tvojho Ducha, lebo Ťa milujem a nežiadam za to inú odmenu, než aby som Ťa miloval ešte viac. Láskou pevnou, praktickou, z celého srdca tu na zemi a ešte dokonalejšie po celú večnosť.
Amen.
Všetkým vám, milí priatelia, želám a vyprosujem požehnané prázdniny - nezabudnime na modlitbu...!
duchovný otec Milan, váš brat na ceste...
Modlitba je pre mnohých z nás neodmysliteľnou súčasťou dňa. Najčastejšie prednášame modlitbu: Otče náš....
Zamyslíme sa nad tým, ako ju prednášame.
V tom čase sa Ježiš raz na ktoromsi mieste modlil. Keď skončil, povedal mu jeden z jeho učeníkov: „Pane, nauč nás modliť sa, ako Ján (Krstiteľ) naučil svojich učeníkov.“
Povedal im: „ (Lk 11,1)
Vy sa budete modliť takto: Otče náš, ktorý si na nebesiach, posväť sa tvoje meno, príď tvoje kráľovstvo, buď tvoja vôľa, ako v nebi tak i na zemi. Chlieb náš každodenný daj nám dnes. A odpusť nám naše viny, ako i my odpúšťame svojim vinníkom. A neuveď nás do pokušenia, ale zbav nás zlého. Lebo tvoje je kráľovstvo a moc i sláva na veky. Amen. (Mt 6,9-13)
Modlím sa: - Otče náš, ktorý si na nebesiach...
A Boh sa mi ozve: Čo si želáš?
Ja: Bože, prosím ťa, neruš ma, modlím sa.
Boh: Ale ty si ma oslovil!
Ja: Bože, ja že som ťa oslovil? určite nie! Ja sa len modlím: Otče náš, ktorý si na nebesiach...
Boh: Veď znova si ma oslovil.
Ja: Bože, čo som urobil?
Boh: Oslovil si ma. Povedal si: Otče náš, ktorý si na nebesiach. A ja som tu. Čo si želáš?
Ja: Bože, ja som to nemyslel vážne. Len som sa začal modliť rannú modlitbu. Je to moja povinnosť.
Boh: Dobre, tak sa modli ďalej.
Ja: Bože, posväť sa meno tvoje.
Boh: Počkaj, čo máš na mysli?
Ja: Bože, to znamená, že, že... Ó, drahý Bože, neviem, čo to znamená! To jednoducho patrí k modlitbe. A čo to vlastne znamená?
Boh: Znamená to úctu, svätosť, chválu a obdiv nad všetkým.
Ja: Bože, Dobre to znie, ale ja som zatiaľ nad tým nerozmýšľal. Príď kráľovstvo tvoje, buď vôľa tvoja, ako v nebi tak i na zemi.
Boh: Myslel si to vážne, čo hovoríš?
Ja: Bože, samozrejme, prečo nie?
Boh: A urobil si pre to niečo?
Ja: Bože, či som pre to niečo urobil? Asi nie. Veľa ráz rozmýšľam, ako by to bolo pekné na tejto zemi, keby si všetko vzal do svojich rúk...
Boh: Ale či sa nemodlíš, aby sa stala moja vôľa? a ty chceš presadiť svoju.
Ja: Chlieb náš každodenný daj nám dnes.
Boh: Chlieb máš, ale pomohlo by ti, keby si sa miernil v jedle a pití.
Ja: Bože, kritizuješ ma?
Boh: Len pokračuj ďalej, alebo sa bojíš vysloviť ďalšie slová modlitby? Čoho sa bojíš?
Ja: A odpusť nám naše viny, ako i my odpúšťame svojim vinníkom.
Boh: Čo je s tvojím susedom? Ako s ním vychádzaš?
Ja: Bože, vedel som, že s tým prídeš. Sused povedal klamstvo a teraz o mne všetci šíria rečí. Zaprisahal som sa, že to nenechám len tak.
Boh: Pre teba to bude len horšie. Pomsta ťa totiž urobí nešťastnejším ako si teraz. Ale ja môžem všetko zmeniť.
Ja: Bože, vedel by si to urobiť?
Boh: Odpusť svojmu susedovi, veď aj ja odpúšťam tebe. Ak odpustíš, budeš slobodný a v tvojom srdci bude pokoj a šťastie.
Ja: Pripúšťam, Bože, že máš pravdu, pripúšťam, že dôležitejšie je, aby môj vzťah k tebe som dal do poriadku, ako sa zapodievať pomstou voči susedovi. Tak teda mu odpúšťam. Pomôž, aj jemu, aby našiel správnu cestu, aby si uvedomil svoju chybu.
Boh: No vidíš, nie je to tak lepšie? Ako sa teraz cítiš?
Ja: Bože, cítim sa celkom dobre, a iste budem aj konečne dobre spať.
Boh: Ešte si nedokončil modlitbu.
Ja: Áno! A neuveď nás do pokušenia, ale zbav nás Zlého.
Boh: Dobré, aj toto urobím, nebudem ťa uvádzať do pokušenia, ale obchádzaj aj ty všetko, čo ťa môže priviesť do pokušenia.
Ja: Bože, čo máš na myslí?
Boh: Nezapni televízor, kým si nerozmyslíš, čo chceš pozerať a či to má zmysel. Zamysli sa nad tým, čo má pre teba zmysel v živote...
Ja: Áno, Pane Bože, pokúsim sa o to.
Boh: Ako pokračuje modlitba?
Ja: Bože, Lebo tvoje je kráľovstvo a moc i sláva....
Boh: Vieš o akej sláve hovoríš? Vieš, čo by mi urobilo najväčšiu radosť?
Ja: Bože, nie, ale chcem to vedieť, lebo stále viac začínam chápať, aká by to bola sláva, keby som ťa mohol nasledovať.
Boh: Týmto si si sám odpovedal na otázku, lebo pre mňa sláva znamená, že ľudia ma skutočne milujú. Po tom, čo sme sa porozprávali o tvojich hriechoch a ty si sa k nim priznal, budeš sa čudovať, čo všetko spolu dokážeme.
Ja: Pane Bože, ďakujem ti, že si ma priviedol k správnej modlitbe. Ďakujem! A chcem s tebou dokázať veľké veci.
Všetkým vám, milí priatelia, želám a vyprosujem požehnané prázdniny - nezabudnime na modlitbu...!
duchovný otec Milan, váš brat na ceste...
Z traktátu svätého biskupa Hilára O Trojici
(Lib. 2, 1. 33. 35: PL 10, 50-51. 73-75)
Pán kázal krstiť v mene Otca i Syna i Ducha Svätého, čiže vo vyznaní viery v Stvoriteľa i v Jednorodeného i v Dar.
Jeden je Stvoriteľ všetkého. Jeden je totiž Boh Otec, z ktorého je všetko. Jeden je aj Jednorodený, náš Pán Ježiš Kristus, skrze ktorého je všetko. A jeden je aj Duch, dar vo všetkom.
Všetko je usporiadané podľa Božích síl a vlastností: jedna je moc, z ktorej je všetko, jeden potomok, skrze ktorého je všetko, a jeden dar dokonalej nádeje. A nič nechýba tejto dokonalosti. Veď v nej — v Otcovi, Synovi a Duchu Svätom — je nekonečnosť vo večnom, krása v obraze, úžitok v dare.
A aká je úloha Ducha Svätého v nás, počujme zo slov samého Pána. Hovorí: „Ešte veľa vám mám toho povedať, ale teraz by ste to nezniesli.“ (Jn 16,12) „Je pre vás lepšie, aby som odišiel. Keď odídem, pošlem vám Zástancu.“ (Jn 16,7)
A znova hovorí: „Ja poprosím Otca a on vám pošle iného Zástancu, aby bol s vami naveky — Ducha pravdy.“ (Jn 14,16-17) „On vás uvedie do plnej pravdy, lebo nebude hovoriť sám zo seba, ale bude hovoriť, čo počuje, a zvestuje vám, čo má prísť. On ma oslávi, lebo z môjho vezme.“ (Jn 16,13-14)
Tieto slová nám otvárajú cestu na pochopenie mnohých súvislostí. Je v nich obsiahnutá vôľa darcu, ako aj zmysel a podmienky daru. Naša slabosť nie je schopná pochopiť ani Otca, ani Syna, preto má dar Svätého Ducha oným sľúbeným príhovorom osvecovať našu vieru vo vtelenie Boha, ktorá je ťažkým tajomstvom.
Prijímame ho teda pre poznanie. Je to ako s ľudským telom: Keď mu chýbajú podnety k činnosti, ostáva nečinné. Ak nieto svetla alebo nie je deň, oči nemôžu ničím poslúžiť. Ak nezaznie hlas alebo zvuk, uši nebudú poznať svoju úlohu a nos nebude vedieť, na čo je, ak sa nebude šíriť nijaká vôňa; no nie preto, že by im chýbala prirodzená schopnosť, ale že činnosť vychádza z podnetu. Práve tak je to aj s duchom človeka: Ak vierou neprijme dar Ducha, bude mať síce schopnosť poznať Boha, ale svetlo poznania mať nebude.
A každý dar, ktorý je v Kristovi, je zjavne jeden pre všetkých. A pretože nikde nechýba, dáva sa natoľko, nakoľko ho chce kto prijať, a usadí sa do takej miery, v akej sa niekto usiluje zaslúžiť si ho. Tento dar ostáva s nami až do skončenia sveta a je našou útechou v očakávaní, závdavkom budúcej nádeje v pôsobení darov, svetlom mysle a jasom ducha.
Všetkým vám, milí priatelia, želám a vyprosujem požehnané sviatky Päťdesiatnice -Zoslania Svätého Ducha!
duchovný otec Milan, váš brat na ceste...
Poučné slovo
nášho otca svätého Jána Zlatoústeho na svätý a radostný deň slávneho a spasiteľného vzkriesenia Krista, nášho Boha.
Každý, kto je zbožný a bohabojný, nech sa osvieži a teší z tejto krásnej a skvelej slávnosti.
Kto je verný služobník, nech vojde s plesaním do radosti svojho Pána.
Kto sa pôstom unavil, nech teraz prijme odmenu.
Kto pracoval od šiestej hodiny ráno, nech dnes prijme spravodlivú mzdu.
Kto prišiel o deviatej hodine, nech oslavuje s vďakou.
Kto prišiel až po dvanástej hodine na poludnie, nech nepochybuje, lebo nebude ukrátený.
Kto váhal až do tretej hodiny popoludní, nech pristúpi bez obáv a strachu.
A kto stihol prísť až o piatej hodine popoludní, nech sa nebojí, že váhal, lebo Vládca je štedrý a prijme posledného robotníka tak ako prvého. Uspokojí toho, čo prišiel o piatej hodine popoludní, práve tak, ako toho, čo pracoval od šiestej hodiny ráno.
K poslednému je milostivý a k prvému láskavý. Onomu dáva a tamtoho obdarúva. Prijíma skutky a víta úmysly. Preto vojdite všetci do radosti svojho Pána. I prví i tí ďalší prijmite mzdu. Bohatí a chudobní spoločne sa radujte. Vy, ktorí ste vytrvali, i vy, nedbanliví, uctite si tento deň.
Stôl je plný, jedzte všetci. Pokrm je pripravený, nech nikto neodchádza hladný. Všetci majte účasť na hostine viery, prijmite všetci bohatstvo dobroty.
Nikto nech sa neponosuje na nedostatok, lebo prišlo spoločné kráľovstvo.
Nikto nech sa nezarmucuje nad previneniami, lebo z hrobu zažiarilo odpustenie.
Nech sa nik nebojí smrti, lebo Spasiteľova smrť nás oslobodila. Zničil ju ten, ktorého zajala. On zostúpil do predpeklia a peklu odňal korisť. A peklo sa zarmútilo, keď skúsilo jeho telo.
Prorok Izaiáš to videl a zvolal:
Peklo bolo plné trpkosti, keď sa tam dole s tebou stretlo.
Bolo plné trpkosti, lebo bolo odstavené, bolo plné trpkosti, lebo bolo porazené, bolo plné trpkosti, lebo bolo potupené a zosadené, bolo plné trpkosti, lebo bolo spútané.
Prijalo telo a pripadlo Bohu.
Prijalo zem a zrazilo sa s nebom.
Prijalo to, čo videlo, a padlo do toho, čo nevidelo.
Smrť, kde je tvoj osteň?
Peklo, kde je tvoje víťazstvo?
Kristus vstal z mŕtvych a ty si porazené.
Kristus vstal z mŕtvych a padli démoni.
Kristus vstal z mŕtvych a radujú sa anjeli.
Kristus vstal z mŕtvych a vládne život.
Kristus vstal z mŕtvych a nikto nezostal v hrobe.
Hľa, Kristus vstal z mŕtvych a stal sa prvým medzi zosnulými.
Jemu sláva a moc na veky vekov!
Amen.
Všetkým vám, milí priatelia, želám a vyprosujem požehnané sviatky Paschy - Veľkej noci!
duchovný otec Milan, váš brat na ceste...
Vieme kto to bol Ján Zlatoústy? Vynikajúci kazateľ a veľmi zbožný človek, biskup hlavného mesta východnej rímskej ríše - Konštantínopolu. Raz kázal o tom, ako je potrebné konať pokánie – kajať sa, napravovať hriešny život. Prišli za ním nejakí ľudia, ktorí si uvedomovali, že sú hriešnici a že je potrebné zmeniť svoj život – konať pokánie a pýtali sa ho: čo máme robiť, ako sa máme kajať? A on im ponúkol päť ciest pokánia. Hľa, tu sú.
① Prvá cesta pokánia je zavrhnutie hriechov.
Zavrhnime, čo sme spáchali a vyznajme to vo sv. spovedi. To Pánovi stačí na ospravedlnenie, lebo ak niekto zavrhuje, čo spáchal, ťažšie do toho upadne znova. Prebúdzajme vlastného žalobcu, svoje svedomie, aby si nemal žalobcu tam pred Pánovým súdom.
Toto je teda jedna a najlepšia cesta pokánia.
② Je však aj druhá, nie menej dobrá, a spočíva v tom, že zabúdame na krivdy, ktoré nám spôsobili nepriatelia, ovládame hnev a odpúšťame hriechy spolusluhom.
Takto sa nám odpúšťa aj to, čoho sme sa dopustili voči Pánovi, lebo on hovorí: „... ak vy odpustíte svojim vinníkom, aj váš nebeský Otec vám odpustí.“
③ Chceš vedieť aj tretiu cestu pokánia?
Vrúcna a správna modlitba, vyvierajúca z hĺbky srdca.
④ Ak chceš poznať aj štvrtú, poviem ti, že je ňou almužna.
Má v sebe veľkú a rozsiahlu moc. (Vedieť sa zrieknuť niečoho v prospech druhého človeka)
⑤ Ale aj vtedy, keď si človek počína skromne a je ponížený, ničí tým od koreňa svoje hriechy. Potvrdzuje to mýtnik, ktorý síce nemohol upozorniť na dobré skutky, ale namiesto všetkého ponúkol pokoru a zložil bremeno hriechov.
Tak sme vymenovali päť ciest pokánia:
1. prvou je zavrhnutie hriechov, 2. druhou, keď odpúšťame hriechy blížnym, 3. tretia spočíva v modlitbe, 4. štvrtá v almužne, 5. a piata v poníženosti.
Neotáľajme teda, ale denne kráčajme po všetkých týchto cestách. Veď sú to ľahké cesty.
Keď sme sa teda naučili tento spôsob liečenia svojich rán, používajme tieto lieky, aby sme nadobudli potrebné zdravie a mohli sa s dôverou zúčastňovať na posvätnom stole, a tak kráčať s veľkou slávou v ústrety Kristovi, kráľovi slávy, a z milosti, milosrdenstva a dobroty nášho Pána Ježiša Krista ustavične získavať večné dobrá.
A čo ja? Za Jánom prišli tí, ktorí si uvedomovali, že sú hriešnici a preto sa chceli kajať. Som hriešnik aj ja? a chcem sa kajať? Hľa, kráčajme po týchto cestách a dosiahneme spásu.
......................................................................................................................................
Vždy sa radi vraciam tam, kde mi bolo dobre. Boh stvoril človeka na svoj obraz a na svoju podobu (porov. Gn 1,26) a umiestnil ho do raja (porov. Gn 2,8), kde mu bolo veľmi dobre. Raj sa tak stal privilegovanou vlasťou človeka. Lenže pre jeho neposlušnosť voči Bohu musel človek túto svoju vlasť opustiť (porov. Gn 3,23-24). Dejiny ľudského rodu sú vlastne neustálym hľadaním cesty späť do raja, do blaženosti. Boží Syn sa stal človekom, aby nám ukázal, kde nájsť túto cestu a ako.
Doba Veľkého pôstu je intenzívne hľadanie tejto cesty, lebo to „...je milostivý čas...“ (2 Kor 6,2). Svätá cirkev, ako dobrá a starostlivá matka, mi chce pomôcť dobre ho prežiť, a preto ustanovila aj prípravné obdobie pred veľkým pôstom. Človek totiž ľahko zabúda, kde je jeho vlasť a kde mu bolo ozaj dobre a nájde si náhradnú vlasť, v ktorej, hoci je otrokom, sa cíti dobre, podobne ako Izraeliti v Egypte (pozri Knihu Exodus).
Ak sa chcem vrátiť do raja, musím si v prvom rade byť vedomý toho, že som mimo raja a to pre moje hriechy. Ak sa chcem tam vrátiť, musím tieto hriechy zavrhnúť.
Keď mi cirkev predošlými nedeľami pomohla uvedomiť si, čo spôsobuje v mojom živote túžba po mamone (Zachej Lk 19,1-10), pýcha (farizej Lk 18,1-8), odcudzenie sa Bohu (mladší syn Lk 15,1-3.11-24), pohŕdanie hriešnikom (starší syn Lk 15,25-32), neláska k núdznemu (bol som hladný...Mt 25,31-46), stavia predo mňa Adama, ktorého som týmito hriechmi nasledoval a som s ním mimo raja. Preto sme počúvali v prvom čítaní udalosť prvého hriechu a jeho následky (Gn 3).
Hľa, ako krásne rozoberá túto tému jedna sloha zo včerajšej večierne:
Adam, pre pokrm vyhnaný z raja, posadil sa pred rajskou bránou a bolestne nariekal: „Čo som urobil, ja nešťastník? Čože mi v raji chýbalo? Len jeden príkaz mi dal Pán. Ani ten som nezachoval. Vlastnou vinou stratil som všetky dobrá. Ó, ty presvätý raj, pre mňa ťa Boh vysadil, ale vinou Evy som ťa stratil. Pros teraz Stvoriteľa a môjho Pána, aby som sa raz mohol kochať pohľadom na tvoje kvety.“ A Spasiteľ mu odpovedal: „Nenechám zahynúť svoje stvorenie. Spasím ho a privediem k pravde, lebo toho, kto prichádza ku mne, neodoženiem.“
Je to pre mňa ťažká ale radostná cesta, lebo idem domov k Otcovi. Aby som na tejto ceste nestrácal nádej, ako Izraeliti na púšti, túžobne čakám na Tretiu nedeľu Veľkého pôstu, v ktorú sa dívam na Kristov kríž a radostne spievam:
Plamenný meč už viac nechráni rajskú bránu. Navždy ju otvorilo drevo Kríža, ten najslávnejší kľúč. On zničil osteň smrti i víťazstvo pekla. A ty, môj Spasiteľ, si zostúpil k tým, ktorí žili v temnotách predpeklia. Radostne si ich vyzval: „Znovu sa vráťte do raja!“
Toto je môj „návrat do raja“, na ktorý Kristus pozýva aj teba, mňa i každého. Poďme, vydajme sa po nej...
duchovný otec Milan, váš brat na ceste...
Milovaní priatelia,dnes vám ponúkam desať bodov od blahoslaveného otca biskupa a mučeníka Petra Pavla Gojdiča, ktorého ostatky máme aj v našom chráme, ako prežívať nielen nový rok, ale tiež každý deň svojho života:
1. Nezabúdajte na to, že tento svet nie je naša posledná zastávka, lebo tu nemáme stáleho domova. Pán Ježiš hovorí: Čo osoží človeku, keby aj celý svet získal a svoju dušu zahubil?
2. Majte pred očami Boží sud, na ktorom sa každý z nás bude zodpovedať zo všetkých svojich skutkov, slov a aj z tých najtajnejších myšlienok a túžob.
3. Robte všetko tak, ako by ste robili, keby ste vedeli, že o chvíľu máte zomrieť.
4. Sväté písmo hovorí, aby sme utekali od smrteľného hriechu ako utekáme pred jedovaným hadom. A ak padneme do hriechu, neodkladajme svätú spoveď, lebo smrť príde ako zlodej.
5. Pomerte sa so svojimi hnevníkmi, odpusťte aj tým, ktorý vás veľmi urazili, potupili, poohovárali, lebo inak nemôžeme čakať odpustenie svojich hriechov – veď sa to modlime aj v modlitbe Otče náš...
6. Nahraďte škodu, ktorú ste spôsobili svojim blížnym, vráťte všetko, čo ste ukradli, lebo cudzia vec je taká ťarcha na duši, ktorá nás ťaží po celý život.
7. Držte sa svojej otcovskej gréckokatolíckej viery, ale v láske ku všetkým, lebo viera, ktorá je z nenávisti, z hnevu, z pomsty a zo špekulánstva, alebo z iných materiálnych príčin, taká viera vás nespasí – neprivedie do večnej blaženosti.
8. Milujte Boha nado všetko a blížneho ako seba, a čo nechcete, aby vám ľudia robili, nerobte ani vy im.
9. Nereptajte, ak na vás doliehajú nejaké kríže, ktoré vám položil na plecia Pán Ježiš, len tak môžete nasledovať Ježiša, byť jeho učeníkmi, lebo aj on niesol svoj kríž.
10.Vrúcna modlitba a časté sväté prijímanie budú vám pomáhať na ceste vášho kresťanského života. Toto sú dva poklady, z ktorých čerpajte čím častejšie silu a uvedené body vám nebude ťažko splniť.
Keď všetkým vám z hĺbky srdca prajem šťastlivý nový rok, prosím vás, aby ste predložené 10 body mali stále pred očami, podľa nich žili a vtedy bude nový rok skutočne šťastlivý a blažený.
Váš ščíro milujúci otec biskup Pavol
Milovaní priatelia, dnes a ešte zajtra sme v období po sviatku Bohozjavenia Ježiša Krista. V tomto sviatku si pripomíname Ježišov krst, pri ktorom On sa zjavil – ukázal svetu ako Boží Baránok, a práve o tomto tajomstve je nasledujúca myšlienka, ktorá obohatila mňa a iste obohatí aj vás...
Z Rečí svätého Maxima, turínskeho biskupa
(Sermo 100, de sancta Epiphania 1, 3: CCL 23, 398-400)
Tajomstvá Pánovho krstu
Evanjelium rozpráva, ako Pán prišiel k Jordánu dať sa pokrstiť a v tejto rieke pomazať nebeskými tajomstvami (Mt 3,13-17; Mk 1,9-11; Lk 3,21-22).
Podľa zmyslu sa žiada, aby po sviatku Narodenia Pána – hoci po rokoch, ale v tom istom čase – nasledovala táto slávnosť a myslím si, že ju tiež možno nazvať slávnosťou Narodenia.
Lebo vtedy sa narodil medzi ľuďmi, ale dnes sa znova narodil v tajomstvách; vtedy sa narodil z Panny, dnes prichádza skrze tajomstvo. Tam sa narodil ako človek a matka Mária ho pestuje v náručí, tu sa rodí tajomne a Boh Otec ho vinie k sebe slovami: „Toto je môj Syn, v ktorom mám zaľúbenie; počúvajte ho.“ (Mt 3,17; 17,5) Matka láska dieťa v nežnom lone, Otec slúži Synovi milujúcim svedectvom. Matka ho ukazuje mudrcom, aby sa mu klaňali, Otec ho zjavuje národom, aby si ho ctili.
Pán Ježiš teda prišiel na krst a nechal svoje sväté telo obmyť vodou.
Niekto by mohol povedať: „Prečo sa dal pokrstiť, keď je svätý?“ Počúvaj teda! Kristus sa nedáva krstiť, aby posvätil seba vodou, ale aby on vodu posvätil, aby očisťovaním seba očistil tok vody, ktorého sa dotýka. Teda posvätenie Krista je skôr posvätením tohto živlu.
Už vtedy, keď sa Spasiteľ dáva obmyť, očisťuje sa všetka voda na náš krst. A tak je prameň očistený, aby budúce pokolenia mohli dostať milosť krstu. Kristus teda ide v krste pred nami, aby kresťanský ľud išiel s dôverou za ním.
Ja toto tajomstvo chápem takto: Tak išiel aj ohnivý stĺp cez Červené more popredku, aby synovia Izraela išli bez strachu za ním: stĺp prešiel prvý cez vodu, aby pripravil cestu tým, čo ho nasledovali. Táto udalosť bola predobrazom krstu, ako hovorí Apoštol Pavol (porov. 1Kor 10,1-2). Bolo to akoby krst, keď ľudí zahaľoval oblak a keď ich niesla voda.
Ale to všetko robí ten istý Kristus, Pán, aj vtedy, aj teraz. Ako vtedy išiel v ohnivom stĺpe pred synmi Izraela cez more, tak teraz pri krste predchádza kresťanský ľud v stĺpe svojho tela. To je ten stĺp, ktorý vtedy svietil na cestu tým, čo išli za ním, a teraz vlieva svetlo do sŕdc veriacich; vtedy urobil bezpečnú cestu uprostred vĺn, teraz posilňuje kroky v kúpeli viery.
Prajem vám, aby sviatky Kristovho Bohozjavenia, teda jeho narodenie i jeho krst, natrvalo zanechali spomienku v našich srdciach!
Milí Drieničania a všetci ostatní, ktorí čítate tieto riadky, začíname nový rok 2019 a ja vám želám, aby vaše dní v tomto novom roku boli naplnené slovami z Piatej knihy Mojžišovej:
V tom čase Mojžiš povedal ľudu:
„Toto sú prikázania, rozkazy a nariadenia, ktoré mi Pán, váš Boh, prikázal naučiť vás:
Počuj, Izrael, Pán je náš Boh, Pán jediný! A ty budeš milovať Pána, svojho Boha, celým svojím srdcom, celou svojou dušou a celou svojou silou. A tieto slová, ktoré ti ja dnes prikazujem, nech sú v tvojom srdci, poúčaj o nich svojich synov a sám uvažuj o nich, či budeš sedieť vo svojom dome, či budeš na ceste, či budeš ležať alebo stáť. Priviaž si ich ako znamenie na ruku, nech sú ako znaky medzi tvojimi očami, a napíš si ich na veraje svojho domu a na dvere.“ (5 Mojž 6,4-7)
A ďalej vám ešte zvolávam Božie požehnanie podľa Štvrtej knihy Mojžišovej:
„Potom Pán Boh hovoril Mojžišovi: Povedz Áronovi a jeho synom: Takto budete žehnať Izraelitov:
Nech ťa žehná Pán a nech ťa chráni!
Nech ti Pán ukáže jasnú tvár a nech ti je milostivý!
Nech Pán obráti svoju tvár k tebe a daruje ti pokoj!
Takto vložia moje meno na Izraelitov a ja ich požehnám.“ (4 Mojž 6,22-27)
duchovný otec Milan, váš brat na ceste...
Vladyka Vasiľ: Keď sa ohlasovanie Božej pravdy stane nepohodlným...
správy zo života Cirkvi doma i v zahraničí môžete nájsť na: www.tkkbs.sk
Podrobnejšie oznamy si nájdete v rubrike "bohoslužby".
Tešíme sa na Vás pri našich stretnutiach v našom chráme.
Ak máte nejaké otázky alebo pripomienky či návrhy k našej stránke, alebo k životu v našej farnosti, prosíme, napíšte nám alebo zavolajte.